Fyzik a vedec - astronaut Ulrich Walter: Nevedomosť vytvára strach

Ulrich Walter, strávili ste pred 30 rokmi asi desať dní vo vesmíre. Na čo najradšej spomínate z tohto úžasného výletu?
Obzvlášť ma zaujali tri veci. V prvom rade samotný vzlet – neuveriteľný pocit zrýchlenia na 28 000 kilometrov za hodinu len za osem minút a následné obletenie Zeme za 90 minút. Ďalším vrcholom bol nepochybne pohľad na našu planétu z vesmíru. Tretím bol pocit beztiaže, ktorý na zemi len tak nenapodobníte. Chcel by som však zdôrazniť, že toto vesmírne dobrodružstvo si vyžadovalo aj obrovské množstvo práce.

Bolo vašim detským snom stať sa astronautom?
Nie. Nie preto, že by ma to nezaujímalo, ale preto, že som vyrastal v 60. rokoch a v tom čase bol vesmír niečo pre Američanov a Rusov. Nemci ešte neboli zapojení.

Milujem vedu, a preto som sa vždy chcel stať fyzikom. Keď som však v televízii videl, že Nemecko hľadá vedcov – astronautov, tak sa to vyriešilo. Veď čo môže byť lepšie, ako robiť vedu vo vesmíre. Hneď som si podal prihlášku.

Znie to tak, že by ste do vesmíru išli viac ako raz.
Áno. Ak by ste mali pre mňa lístok, išiel by som okamžite (smiech). Využili by som každú príležitosť vrátiť sa do vesmíru.

Na palube s vami bolo robotické rameno, ktoré ste použili na uskutočnenie prvého robotického experimentu vo vesmíre.

Čítajte viac >>> Gabriela Sabatini: Načúvam svojmu vnútornému presvedčeniu a preto som vyrovnaná

Čoho bolo schopné robotické rameno v roku 1993?
Vtedy to bolo niečo úplne nové. Myšlienkou bolo, že astronauti by nemuseli nevyhnutne vychádzať do vesmíru, aby dokončili komplikované misie mimo lode. Namiesto toho by mali byť schopní ovládať robotické rameno zvnútra kozmickej lode – metóda, ktorá sa teraz úspešne používa na vesmírnych staniciach. To šetrí čas a peniaze.

Mimochodom, toto rameno robota sa teraz používa aj vo výrobe ako prepracovaná komerčná verzia pôvodného konceptu.

Ako vedúci katedry astronautiky na Technickej univerzite v Mníchove vediete výskum v oblasti servisnej robotiky. Čo to presne znamená?
Servisné roboty fungujú inak ako bežné roboty. Bežný robot, ako ten, ktorý sa bežne používa pri výrobe automobilov, vykonáva vždy rovnaký presný pohyb s presnosťou na desatinu milimetra. To znamená, že dokáže napríklad extrémne presne nastaviť zváracie body, a to rýchlejšie a presnejšie ako ktorýkoľvek človek. Ak sa však jednému z týchto robotov postavíte do cesty, stane sa nebezpečným, pretože nedokáže zmeniť svoj smer ani inak reagovať na neplánované situácie. Na druhej strane servisné roboty túto schopnosť majú. Ak napríklad balia online nákupy do krabíc na bežiacom páse, s pohárom musia narábať inak ako so svetrom. Táto prispôsobivosť tiež umožňuje servisným robotom komunikovať s ľuďmi. Rozpoznajú, keď sa stretnú s osobou a okamžite prestanú vykonávať svoj pohyb.

Mysleli by ste si pred tridsiatimi rokmi, že servisná robotika bude tam, kde je dnes?
Nie. Robotika sa datuje do 50. rokov minulého storočia a vtedy si ľudia mysleli, že o desať rokov neskôr už budú mať prvé roboty, ktoré dokážu všetko. Tieto predpovede sa však ukázali ako nereálne. Robotika si vyžaduje aj presné ovládanie a je za tým zložitá matematika. V súčasnosti používame umelú inteligenciu na automatizáciu určitých pohybových sekvencií, takže ich už nie je potrebné explicitne ovládať. Len vďaka modernej technológii sme dokázali premeniť jednoduché robotické ramená na inteligentné servisné roboty.

Čítajte viac >>> Reinhold Messner: „Tým, kým som, som sa nestal kvôli úspechom, ale kvôli neúspechom“
 

Robotika a umelá inteligencia sa často používajú ako synonymá. Ako vysvetľujete rozdiel v týchto pojmoch?
Robot je sám o sebe dosť hlúpy. Môže sa pohybovať, ale nevie ako. Príkaz hýbať sa mu bol zadaný niekde vo veľmi výkonnom počítači. Takže „inteligencia“ sídli niekde úplne inde. Momentálne sme vo fáze vývoja, kedy sa snažíme túto inteligenciu zabudovať priamo do samotného robota. Problémom však je, že dnešné počítače vyžadujú toľko priestoru a energie, že ich nemožno umiestniť do ničoho podobného veľkosti ľudskej hlavy. Ľudský mozog je v tomto smere oveľa výkonnejší.

Ako definujete umelú inteligenciu? Čo ju odlišuje od ľudskej inteligencie?
Moji kolegovia experti a ja uprednostňujeme termín „strojová inteligencia“, ktorý už naznačuje, že k ľudskej inteligencii máme ešte ďaleko. AI sa snaží napodobňovať ľudskú inteligenciu vo všetkých jej aspektoch. To zahŕňa oveľa viac než len logicko-matematickú inteligenciu, ľudia majú napríklad aj sociálnu inteligenciu, priestorovú inteligenciu a pohybovú inteligenciu. Umelá inteligencia je od toho ešte vzdialená svetelné roky.

Napriek tomu je okolo AI stále veľa skepticizmu či dokonca strachu...
Áno, ľudia sa veľmi boja umelej inteligencie, pretože jej nerozumejú. Rád prirovnávam AI k elektrine. Už na začiatku života sa učíme, že sa jednoducho nedotýkate zásuvky. Keď však pochopíte, ako zásuvka funguje, môžete sa jej skutočne dotknúť – len musíte vedieť, kde. A rovnako je to aj s AI. Ak pochopíte, kde sú hranice, ako to funguje a prečo a ako reaguje, potom je to celkom jednoduché. Musíte vedieť, kedy dôverovať AI alebo kedy je to hlúposť alebo halucinácie. Ale pokiaľ tomu nerozumiete, budete sa báť. Nevedomosť vytvára strach.

Čítajte viac >>> Filmár Adrián Adamec: „Riadim sa heslom, že keď sa človek nebojí, tak to nie je ten správny nápad“

Môže robot zámerne klamať?
Nie, pretože roboti nemajú vedomie. Ale AI klame alebo halucinuje bez toho, aby o tom vedela. ChatGPT napríklad čerpá všetky svoje poznatky z internetu a nedokáže posúdiť, čo je a čo nie je pravda. Ak teda chcem niečo naozaj vedieť, musím si to sám skúmať a overovať.

Venujete sa aj výskumu v oblasti geriatroniky – fúzie geriatrickej medicíny a robotiky. Akú úlohu zohráva robotika a AI pri pomáhaní ľuďom žiť život podľa vlastných predstáv v starobe?
Geriatronika môže napríklad pomôcť starším ľuďom žiť dlhšie vo vlastnom dome, ak mám uviesť jeden príklad. Ak sa napríklad človek náhle necíti dobre, robot sa môže spojiť s lekárom, ktorý vykoná prvotnú analýzu prostredníctvom telerobotiky, poskytne mu pomoc a v prípade potreby upozorní pohotovostné služby. Okrem toho môže robot asistovať aj pri každodenných úlohách, ako je vysávanie, donášanie novín alebo prinesenie kávy. S robotom si môžete zahrať aj šach, pokecať alebo sa aj trochu poblázniť. A akonáhle robot dosiahne svoje limity, ľudská inteligencia môže zasiahnuť v pozadí.

Kde dosiahne robotika a AI v tejto oblasti svoje hranice?
Sociálne a medziľudské interakcie nemožno nahradiť AI. Napríklad mimika je nevyhnutná pre medziľudskú komunikáciu. Ale ako by ste mali naučiť robota mimiku? K srdečnému smiechu patrí nielen úsmev, ale aj iskrivé oči a mnoho ďalších aspektov. Zatiaľ sa k tomu ani zďaleka nepribližujeme.

Čítajte viac >>> Dušan Moskaľ: „Vytvoríš si pasívny príjem, ktorý ti pípne na účet, aj keď celý mesiac nepracuješ“

Kde vidíte najväčší potenciál AI pre firmy?
Umelá inteligencia je ideálna pre firmy, pretože každá z nich má svoje špecifické miesto, pre ktoré sú potrebné určité odborné znalosti. Táto odbornosť sa dá dokonale preniesť do AI. Jediné, čo musíte urobiť, je nakŕmiť svoj vlastný systém AI vedomosťami a trénovať ho. To si vyžaduje extrémne výkonný počítač a veľa času na tréning. Mať svoj vlastný Chat GPT so znalosťami špecifickými pre spoločnosť nesmierne pomáha.

Koľko AI a robotiky by sme našli u vás doma?
Och, chatujem s Chatom GPT takmer každý deň. Ak potrebujem nejaké informácie, Chat GPT je naozaj veľmi užitočný. Položím krátku otázku a hneď dostanem odpoveď.

Takže žiadny luxusný robot, ktorý by priniesol noviny alebo priniesol kávu?
Nie, zatiaľ to stále rád robím sám (smiech). Ale možno raz budem potrebovať takúto pomoc.

Tento rozhovor s prof. Ulrichom Walterom sa uskutočnil v rámci jeho prezentácie na Švajčiarskom inštitúte medzinárodných štúdií (SIAF).