Finančná psychoterapeutka Vicky Reynal: „Peniaze používame na reguláciu našich emócií.“

Niektorí ľudia sú posadnutí šetrením, iní míňajú s ľahkosťou. Ako skoro sa formuje náš vzťah k peniazom?
Oveľa skôr, než si väčšina ľudí myslí. Náš pocit toho, čo si zaslúžime, naše vzorce pripútania a naša schopnosť regulovať emócie sa vyvíjajú už v detstve a neskôr sa prejavujú v našom finančnom správaní. Ak má niekto problém regulovať svoje pocity, často má problém regulovať aj svoje výdavky, pričom sa pohybuje medzi extrémnou šetrnosťou a nutkavým míňaním.

Takže sú finančné návyky menej o číslach a viac o emóciách?
Pre mnohých mojich klientov áno. Peniaze sa často nesprávne používajú na vyjadrenie podvedomých pocitov. Niektorí ľudia si odopierajú dobré veci, ktoré si za peniaze môžu kúpiť, pretože sa necítia hodní, alebo sa boja vlastnej chamtivosti. Iní míňajú impulzívne, aby upokojili úzkosť, osamelosť alebo nudu. Takéto správanie sa môže zdať iracionálne, no z emocionálneho hľadiska často dáva úplný zmysel.

Aké druhy „finančných tráum“ existujú?
Niektoré sú zjavné. Ak napríklad vaša rodina prešla bankrotom, pravdepodobne to ovplyvní vaše úzkosti spojené s peniazmi alebo strach z toho, že zopakujete chyby svojich rodičov. No za ešte zaujímavejšie považujem nefinančné skúsenosti, pretože tie majú často ešte hlbší vplyv.

Napríklad?
Skúsenosti s opustením v ranom období života. Alebo šikanovanie v škole. Vzorce pripútania zohrávajú veľmi veľkú úlohu. Človek s úzkostnou formou pripútania môže používať peniaze na to, aby si udržal ľudí. Napríklad tým, že je prehnane štedrý voči priateľom alebo partnerovi. Dávanie darov sa tak stáva spôsobom, ako si zabezpečiť lásku a uistenie. U iných môžu nevyriešené problémy s pripútaním viesť k nadmernému chronickému míňaniu.

Môžete uviesť príklad z vašej poradenskej praxe?
Raz som pracovala s 22-ročným mužom, ktorý ku mne prišiel s problémom, ktorý vyzeral ako nadmerné míňanie. Stále býval u rodičov. Keď sme sa tomu venovali hlbšie, ukázalo sa, že jeho výdavky boli poháňané strachom z odlúčenia, teda strachom opustiť domov rodičov, stať sa nezávislým a potenciálne stratiť emocionálnu blízkosť so svojimi rodičmi.

Ako prvé skúsenosti ovplyvňujú náš prístup k peniazom?
Správanie môže byť v rozsahu od relatívne bežného až po vysoko deštruktívne. Niektorí ľudia si vytvoria neudržateľné nákupné návyky; iní sa púšťajú do hazardu, taja svoje financie, kradnú alebo vyčerpávajú celoživotné úspory zapojením sa do „findomu“ (finančnú dominanciu, čo znamená, že finančne submisívna osoba dáva dobrovoľne peniaze alebo darčeky dominantnej osobe.

Ďalším dôsledkom, ktorý popisujete vo svojej knihe Money on Your Mind, je to, čo nazývate „finančná anorexia“. Ako sa to prejavuje?
Ide o extrémne obmedzovanie výdavkov. Raz som pracovala s mužom, ktorý mal vysoký príjem, ale nevlastnil ani zimný kabát a považoval sa za hrdinu, že znáša chlad. Vyrastal totiž s matkou, ktorá sa neustále obmedzovala, a už od detstva sa naučil, že cnosť spočíva v sebaobmedzovaní.

Čo stojí za takýmto extrémnym sebaobmedzovaním?
Často je to kombinácia kontroly a strachu – strachu z chamtivosti, strachu zo straty kontroly a strachu, že svoje potreby naložíme na plecia druhých. Psychologicky je to veľmi podobné anorexii: sebaobmedzovanie sa stáva zdrojom vlastnej hodnoty.

Opakom je emocionálne nadmerné míňanie, známe aj ako „retail therapy“. Prečo to, aspoň dočasne, funguje?
Nakupovanie spúšťa uvoľnenie dopamínu. Úľava je však len krátkodobá. Postupom času ľudia potrebujú míňať viac a rýchlejšie, aby dosiahli rovnaký emocionálny účinok. Niekedy si ľudia tiež kupujú veci s nádejou, že sa vďaka nim zmenia. Jedna moja klientka bola závislá na nakupovaní dizajnérskych kabeliek. Ako dieťa bola opustená jedným rodičom a emocionálne zanedbávaná tým druhým. „Veci zostanú, ľudia odchádzajú,“ povedala mi. Kabelky sa stali náhradou za emocionálnu istotu.

Tieto vzorce často sprevádza intenzívny pocit hanby a viny. Prečo sú peniaze tak nabité emóciami?
Pretože väčšina z nás sa nikdy nenaučila, ako s peniazmi správne narábať. Neustále sa porovnávame a predpokladáme, že ostatní sú na tom lepšie. Peniaze sú úzko späté s našou sebaúctou, a preto je o nich otvorene hovoriť nesmierne ťažké.

A prečo sa ľudia niekedy finančne sabotujú?
Často preto, že sa necítia byť hodní alebo sa boja klásť si požiadavky. Pracovala som s ľuďmi, ktorí odvádzali vynikajúcu prácu, no nedokázali sa prinútiť, poslať faktúry. Minulé ponižovanie alebo kritika ich privádza k tomu, že sa sabotujú.

Existujú rozdiely medzi mužmi a ženami, pokiaľ ide o škodlivé finančné správanie?
Vzorce existujú, no sú skôr spoločenské než biologické. Mnohé ženy sa cítia menej sebavedome v oblasti financií, aj keď zarábajú rovnako ako ich partneri. Často je to preto, že počas detstva nevideli svoje matky spravovať peniaze.

Píšete aj o finančných tajomstvách. Prečo ľudia skrývajú svoje finančné správanie?
Finančné tajomstvá sú omnoho bežnejšie, než si väčšina ľudí myslí. Prieskumy naznačujú, že približne dvaja z piatich ľudí si pred partnerom uchovávajú nejaké finančné tajomstvo – často ide o skrytý dlh, utajované nákupy alebo tiché vyhadzovanie účtov ešte pred príchodom domov.

Čo sa skrýva za týmto tajnostkárstvom?
Zvyčajne je to strach z odsúdenia. Môže však ísť aj o niečo zložitejšie. Niektorí používajú tajnosti ako pasívne-agresívnu reakciu na emocionálne sklamanie. Iní si uchovávajú finančné tajomstvá ako ochrannú hranicu.

Kto k vám prichádza – iba bohatí ľudia?
Vôbec nie. Pracujem s klientmi naprieč celým spektrom, od ľudí s mimoriadne vysokým príjmom až po tých, ktorí majú na účte menej než tisíc libier. Finančný stres nesúvisí s tým, koľko peňazí človek má.

Mnoho ľudí sa každý deň potýka s vážnymi životnými problémami. Niektorí môžu preto problémy vašich klientov považovať za „luxusné“.
Chápem tento pohľad, no nejde o luxusné problémy. Stretávam ľudí, ktorí sú skutočne v núdzi. Niektorí majú dokonca myšlienky na samovraždu, pretože si nedokážu užívať život. Iní sú uviaznutí vo vzťahoch, kde neustále dávajú a nič za to nedostávajú. Mnohí už vyskúšali koučing, knihy alebo finančné poradenstvo – vedia, čo majú robiť, no emocionálne nedokážu konať. Pre nich je terapia často poslednou možnosťou.

Čo je potrebné na to, aby sme si vybudovali zdravý vzťah k peniazom?
Všetko začína zvedavosťou: Prečo sa správam takto? Odkiaľ tieto vzorce pochádzajú? Potrebujeme pochopiť skúsenosti, pocity a túžby, ktoré stoja za naším finančným správaním. Zmena si vyžaduje čas, no uvedomenie prináša možnosť voľby – a s voľbou prichádza priestor na väčšiu sebarealizáciu.

A nakoniec: môžu nás peniaze urobiť šťastnými?
Peniaze nám môžu priniesť pohodlie a zážitky, no nedokážu vyriešiť vnútorné konflikty. Nad rámec základných potrieb je ich sila často nadhodnotená. Skutočné šťastie pramení zo vzťahov, životného cieľa a pocitu kontroly nad vlastným životom.