Zdieľanie namiesto vlastníctva: ako sa mení spotreba a financovanie?

Niektoré veci používame len zriedka. Auto väčšinu dňa stojí nevyužité, náradie sa používa len niekoľkokrát do roka a technické vybavenie je rýchlo zastaralé a stráca hodnotu. V týchto prípadoch vlastníctvo znamená predovšetkým náklady, údržbu a viazaný kapitál.

Zdieľanie zvyšuje využitie tovarov a zároveň rozdeľuje obstarávacie a prevádzkové náklady medzi viacerých používateľov. Najmä pri mladších generáciách štúdie ukazujú, že flexibilita, predvídateľnosť a nižšie náklady sú často dôležitejšie než samotné vlastníctvo (pozri viac Swiss Sharing Monitor )

Modely zdieľanej ekonomiky
Modely zdieľania sa dnes etablovali v širokej škále odvetví. V závislosti od vlastníckej a užívateľskej štruktúry ich možno všeobecne rozdeliť do troch kategórií:

Business-to-business (B2B): Spoločnosti vlastnia tovary a sprístupňujú ich iným firmám bez dlhodobých prenájmov, napríklad kancelárske priestory, stavebné stroje alebo nákladné vozidlá.

Business-to-consumer (B2C): Spoločnosti vlastnia tovary a umožňujú ich využívanie súkromným osobám, napríklad pri zdieľaní áut, bicyklov a kolobežiek alebo pri prenájme priestorov na podujatia.

Peer-to-peer (P2P): Súkromné osoby zdieľajú, požičiavajú alebo prenajímajú svoj majetok iným súkromným osobám. Firmy pritom poskytujú iba (digitálne) platformy, napríklad výmenné burzy, bazárové platformy alebo spolujazdu.

Odlišnosť od bežne fungujúcej ekonomiky (access economy)
Najmä B2B a B2C modely sa skôr približujú ku klasicky fungujúcej ekonomike (access economy), kedy si firma zakúpi tovar, aby ho následne mohlo požičiavať (prenajímať). Kým zdieľaná ekonomika pracuje s konceptom, že niekto už tovar vlastní a môže sa rozhodnúť, že ho bude zdieľať prostredníctvom nejakej platformy.

Z praktického hľadiska sa však tieto hranice čoraz viac stierajú, čo sťažuje ich jasné rozlíšenie. Klasickým príkladom môže byť car sharing: používatelia ho môžu vnímať ako súčasť zdieľanej ekonomiky v kategórii B2C, no v praxi si ľudia skôr požičiavajú auto flotily, ktorá je presne na to určená a tak je to štrukturálne súčasť klasickej ekonomiky (access economy).

Poháňaná technológiami
Aktuálne analýzy trhu ukazujú, že technologický rozvoj ďalej urýchľuje rast zdieľanej ekonomiky. Nové technológie, ako umelá inteligencia, blockchainové aplikácie a bezpečné digitálne platobné systémy, znižujú transakčné náklady, zvyšujú dôveru a zlepšujú používateľskú skúsenosť. Funkcie ako sledovanie v reálnom čase, mikrotransakcie a hodnotiace systémy robia spoločné využívanie predvídateľným a škálovateľným.

Účinok technológií je obzvlášť zreteľný v oblastiach, ako je mobilita (napr. sledovanie vozidiel pomocou GPS), logistika (optimalizované plánovanie trás a využitie kapacít), ubytovanie (digitálne kľúče a automatické rezervácie) a peer-to-peer služby (budovanie dôvery a správa identity prostredníctvom hodnotení a overených profilov).

Financovanie a riziká
Prechod od vlastníctva k používaniu prináša aj nové riziká. Zodpovednosť už nie je trvalo viazaná na jednu osobu, ale mení sa podľa spôsobu a času používania. Pre poisťovne a poskytovateľov finančných služieb to znamená, že tradičné dlhodobé modely narážajú na svoje limity. Potrebné sú flexibilné riešenia, ktoré zohľadňujú skutočné používanie, jeho trvanie a kontext.

Zároveň sa mení aj spôsob financovania. Ak sa menej nakupuje a viac využíva, veľké jednorazové investície strácajú na význame. Namiesto nich získavajú dôležitosť predplatné, modely pay-as-you-use (platba podľa používania) a flexibilné formy financovania. Či už ide o streamovanie, digitálne fitness služby alebo cloudový softvér, pravidelné platby sa stali bežnou súčasťou mnohých oblastí.

Princíp zdieľania sa netýka len spotrebného tovaru, ale aj kapitálu. Prostredníctvom crowdfundingu a peer-to-peer modelov poskytuje finančné zdroje spoločne veľké množstvo účastníkov namiesto toho, aby celé financovanie zabezpečovala jedna inštitúcia. Aj tu je dôležitejší prístup k zdrojom než ich vlastníctvo.

Trend s nevyužitým potenciálom
Očakáva sa, že globálny trh zdieľanej ekonomiky bude v nasledujúcich rokoch silne rásť, pričom Európa bude predstavovať približne tretinu tohto rastu. Napriek ich vysokej viditeľnosti mnohí ľudia momentálne zdieľané služby využívajú len príležitostne.

Kým v roku 2021 bolo povedomie o prístupoch zdieľania naprieč všetkými kategóriami na úrovni 75 %, aktívne ich využívalo iba 27 % populácie. Rozdiel medzi povedomím a skutočným používaním zdieľaných služieb vzniká predovšetkým tam, kde vnímaný prínos nie je presvedčivý. Zdieľané služby sa totiž používajú len vtedy, ak sú v súlade s vlastnými hodnotami, sú zábavné, finančne atraktívne a jednoducho sa používajú.