Štátne dlhopisy pre obyvateľstvo môžu byť rozumným riešením, ak…

Emisia štátnych dlhopisov určených prednostne obyvateľstvu je rozumná. Štát tak má menšiu závislosť od finančného trhu, keď jeho dlhopisy kupujú banky, poisťovne, správcovia dôchodkových fondov či iné finančné inštitúcie pre svojich klientov.

Štát môže zároveň získať lacnejšiu formu financovania, než má v súčasnosti. Stačí, ak čistý výnos z dlhopisu bude pre obyvateľov vyšší, než čistý výnos z termínovaného vkladu v banke. To sa dá dosiahnuť napríklad voľbou typu dlhopisu (bezkupónový) ale aj úpravou miery zdanenia výnosu či oslobodením od zdravotných odvodov.

Spokojnosť obyvateľstva s kúpenými dlhopismi bude závisieť od ich cieľov, očakávaní a predovšetkým pochopenia fungovania dlhopisov.
 

Prvou a zatiaľ nezodpovedanou otázkou je výška výnosu. Výnos by mal byť pre obyvateľov vyšší ako pre nich dostupné alternatívy, teda úroky na vkladoch v bankách. Zároveň nemá byť vyšší ako súčasné výnosy štátnych dlhopisov, lebo by to pre štát nebolo ekonomické. Treba teda vyriešiť spôsob, ako sa tieto dlhopisy dostanú k širokým masám obyvateľstva, aby nebol nákladný. Náklady, či už na strane štátu alebo vo forme poplatkov, znižujú výnos.

Mimochodom, ak je cieľom štátu presun úspor z nevýnosných bežných účtov, kde štát z nulového úroku inkasuje nulovú daň i nulové odvody, môže byť požiadavka na nulovú daň i odvody pri štátnych dlhopisoch oprávnená.

Druhou otázkou je, ako sa majitelia dlhopisov budú môcť dostať k peniazom, ak ich budú potrebovať skôr, ako je splatnosť dlhopisu. Lepší prístup k peniazom budú mať v prípade, ak budú dlhopisy obchodovateľné na burze. Burza je totiž miestom, kde sa dá dlhopis kedykoľvek predať a kúpiť. Vtedy však zistia, že je rozdiel medzi nominálnou a trhovou cenou. Nominálna cena je uvedená na dlhopise a vyplatená v čase splatnosti. Trhová cena cena závisí od aktuálnych podmienok na trhu a môže byť nižšia aj vyššia ako nominálna.

Treťou otázkou je splatnosť dlhopisov. Bežní bankoví klienti sú zvyknutí na ročné termínované vklady a dlhšie horizonty ako päť rokov si neraz ani nevedia predstaviť. Pri projektoch, ktoré majú byť financované štátnymi dlhopismi, býva čas výstavby rozhodne dlhší ako rok či dva. Ak štát zvolí krátku splatnosť, naruší to financovanie projektu. Ak zvolí projektu zodpovedajúcu splatnosť dlhopisov, nemusia o ne ľudia prejaviť záujem.
 

Aktuálne skúsenosti Slovákov s investíciami do dlhopisov nie sú zanedbateľné. V korporátnych dlhopisoch majú vložené približne 4 mld. eur. Tieto dlhopisy sa však od štátnych líšia vo vyššom riziku nesplatenia. Je tak otázne, či títo skúsení investori s vyššou toleranciou k riziku budú mať záujem o nízkorizikové a teda i menej výnosné štátne dlhopisy.

Pre záujemcov o dlhopisové investície sú už dnes výhodnejšie formy prostredníctvom podielových fondov. Či už ide o bežné podielové fondy, ETF alebo špeciálne dlhopisové fondy na čas určitý (simulujú investíciu do dlhopisu), resp. portfólia dlhopisov s rolujúcou splatnosťou.