Freediverka Anna von Boetticher: Každý ponor je cesta do vlastného vnútra

Teraz je všade ticho. „Dýchanie, tlkot srdca. Práve teraz je život všetko, na čom záleží. Podstata ľudskej bytosti,“ hovorí Anna von Boetticher. Je nepochybne jednou z mála športovkýň, ktorá sa raduje, keď si siahne na dno: potápa sa do hĺbky 125 metrov, bez fľaše stlačeného vzduchu a dokáže zadržať dych na šesť minút a dvanásť sekúnd. Freediveri sa vydávajú tam, kde je ticho úplné. Zhlboka sa nadýchnu a ponoria sa pod hladinu. Ak chcete trénovať tento typ potápania, musíte dobre poznať sami seba a pochopiť, čo sa deje vo vašom tele.

Keď zadržíte dych, mozog spustí alarm asi po minúte u väčšiny ľudí. Žiada pľúca, aby sa čo najrýchlejšie naplnili vzduchom. Ale toto je falošný poplach. Krv totiž stále obsahuje dostatok kyslíka na zásobovanie všetkých dôležitých orgánov.

„Lekári hovoria, že človek môže zadržať dych na 15 minút bez toho, aby si z pohľadu zdravia ublížil. Musíte testovať svoje limity. Učíte sa zostať pokojný“, hovorí Anna von Boetticher. Nič nedokáže zastaviť najúspešnejšiu nemeckú freediverku, dokonca ani pľúca, ktoré sú príliš malé, ani autoimunitné ochorenie.

Každý ponor, ktorý absolvuje, je cesta do vlastného vnútra. Je to skúsenosť, ktorá ju fascinuje aj po viac ako desaťročí, počas ktorého sa tomuto športu venuje - bez akéhokoľvek technického vybavenia. „Keď sa ponoríte, čelíte extrémnym podmienkam sveta okolo seba, a to vás úplne oddelí od všetkého. Meriate si sily s hĺbkou, vodou. Testujete seba, svoje telo, svoju myseľ. A vlastné hranice“, vymenúva Anna von Boetticher.

Čítajte viac >>> Fyzik a vedec - astronaut Ulrich Walter: Nevedomosť vytvára strach

Ticho v hlave

A na čo myslí, keď sa potápa do hlbín? „Keď klesám hlbšie a hlbšie, mám oči vždy zatvorené. A vždy si hovorím to isté: upokoj sa, zostaň pokojná! Počas dokonalého ponoru mám pocit, že som v bubline. Najprv sa musíte ponoriť do hĺbky 30 metrov, potom je vzduch vo vašom tele tak stlačený, že máte pocit ako pri voľnom páde. Zavriem oči a spadnem ako kameň. Tlkot srdca sa spomaľuje, neustále fúkam vzduch, aby som vyvážila tlak v ušiach. Akonáhle dorazím k značke označujúcej hĺbku, počujem slabý signál, otvorím oči, vezmem značku a potom: Wow. Toto je najlepší okamih. Vidím krásu mora. Neuveriteľný zážitok. Preto to všetko robím. Úplné ticho. Svet sa zastaví“, opisuje pocity freediverka.

V lete 2011 chcela Anna von Boetticher v Šarm aš-Šajchu vytvoriť svetový rekord v kategórii s premenlivou hmotnosťou (VWT). V tejto disciplíne je potápač ťahaný na dno závažiami. Akonáhle dosiahne maximálnu definovanú hĺbku, uvoľní závažia a stúpa na povrch sám. Anna von Boetticher sa snažila o hĺbku 130 metrov, čo je cieľ, ktorý je jej srdcu blízky, pretože ho už v minulosti dosiahla, ale počas potápania – tentoraz ho mala zvládnuť na jeden nádych.

Zostup išiel dobre, ale počas výstupu došlo k incidentu: respiračný reflex sa spustil predčasne v 120 metroch. Zostala pokojná, aj keď jej bolo jasné, že utrpí pľúcnu barotraumu – stav, kedy sa krv natlačí do pľúc. Vtedy bolo Anne von Boetticher jasné, že to môže byť jej posledný ponor.

Čítajte viac >>> Gabriela Sabatini: Načúvam svojmu vnútornému presvedčeniu a preto som vyrovnaná

Podarilo sa jej dostať do hĺbky 40 metrov, kde na ňu čakali pomocní potápači. Potom stratila vedomie. Päť dní na to, ako opisuje v knihe In die Tiefe (V hĺbke), trvala na tom, že si chce pozrieť videozáznam z nehody. „Videla som červenkastú penu, ktorá mi išla z nosa a úst a modrý odtieň v mojej tvári. Videla som ako ma vytiahli z vody na plošinu a ako mi lekár dával masáž srdca. A ako som otvorila oči a začala dýchať, ale s nepríčetným pohľadom bojovala medzi vedomím a kómou“, spomína Anna von Boetticher.

O niekoľko dní neskôr sa už opäť potápala. Otázky však stále zostávajú: Čo sa pokazilo? Môže sa to stať znova? Mala by sa úplne vzdať svojej vášne? Pneumonológ hovorí, že je zázrak, že bola schopná zostať v tejto situácii pokojná. „Panika je to, čo zabíja. Spanikárte a príde okamžitá smrť“, hovorí freediverka.

Čítajte viac >>> Reinhold Messner: „Tým, kým som, som sa nestal kvôli úspechom, ale kvôli neúspechom“

Medzi vojenskými plavcami a banskými potápačmi

Vďaka svojim schopnostiam je zaujímavá pre ľudí, s ktorými by sa bez potápania na jeden nádych nikdy nedostala do kontaktu. V roku 2015 ju kontaktovalo nemecké námorníctvo. Vedie prednášky v námornej škole v Bremerhavene, kde si získala rešpekt inštruktorov a regrútov. Okrem Bundeswehru odovzdáva svoje skúsenosti aj potápačom hasičskej služby a policajným potápačom.

Tieto záväzky sú jej hlavným zdrojom príjmu. Ako hovorí s freedivingu nezbohatnete - a pravdepodobne ho nebudete môcť robiť navždy. „Nemám dátum spotreby! Nie som jogurt! Ak sa zajtra už nebudem môcť potápať, okamžite sa pustím do lezenia po skalách a budem mať z toho radosť. V živote je dôležité byť vysoko sústredený, ale zároveň uvoľnený. Umožní vám to prekonať fyzické a duševné limity a vy pocítite šťastie“, dodáva Anna von Boetticher.

Text: Christoph Grenacher
Image: Daan Verhoeven