Nahradiť hotovosť nie je len o technológiách. Je to predovšetkým o dôvere

Štatistiky ukazujú, že hotovosť sa v mnohých krajinách používa čoraz menej. Ako budeme platiť o desať rokov?
Martin Brown: Som presvedčený, že aj o desať rokov budeme so sebou stále nosiť hotovosť a fyzické platobné karty. Ich používanie bude klesať, ale úplne nezmiznú. Väčšina ľudí, ktorí dnes platia výhradne digitálne, pre istotu stále nosia so sebou hotovosť – pre prípad výpadku elektronických platieb. V budúcnosti to možno budú skôr predplatené alebo darčekové karty, ktoré budeme nosiť ako „núdzové peniaze“.

A čo vzdialenejšia budúcnosť?
Martin Brown: Vzhľadom na aktuálnu úroveň poznania môžeme o platobných prostriedkoch o 30 či 50 rokov len špekulovať. Jedno je však isté: pôjde o niečo, čo využívame denne a máme stále pri sebe. Môžu to byť okuliare, prsteň, hodinky alebo možno aj naďalej mobil.
Arina Wischnewsky: Súčasné poznatky naznačujú, že hotovosť bude existovať aj o 50 rokov. Má totiž vlastnosti, ktoré žiadna iná platobná metóda plne nenahradí – je univerzálne akceptovaná, funguje offline a bez poplatkov. Prispieva k finančnej inklúzii, chráni pred kybernetickými rizikami a uchováva hodnotu nezávisle od tretích strán. Od konca výmenného obchodu ostáva hotovosť kľúčovým prvkom ekonomických transakcií.

Čítajte viac >>> Profesor korporátnych financií Marc Arnold: „Online obchodovanie je ako návšteva kasína“

Čo hovoria štatistiky o používaní hotovosti?
Wischnewsky: Dáta sú jasné – používanie hotovosti klesá, hoci pomaly. Vo svojom výskume som však narazila na zaujímavý jav: hoci sa čoraz viac využívajú alternatívne platobné metódy, objem hotovosti v obehu stále rastie. Dobrým príkladom je Japonsko – technologická veľmoc, ktorá ako prvá vyvinula QR kódy pre transakcie a spustila mobilné platby. No napriek tomu je Japonsko jednou z najviac „hotovostných“ ekonomík – mena v obehu tvorí vyše 20 % ich HDP. Až 40 % tejto hotovosti je hromadených ako bankovky. Oproti tomu je Švédsko na opačnom konci: tam podiel meny v obehu k HDP klesol len na 1 %. Patrí tak medzi krajiny s najnižším využívaním hotovosti na svete.

Ako si vysvetľujete tieto rozdiely?
Wischnewsky: Nejde len o technológie, ale o hlbšie spoločenské hodnoty. Sociálna dôvera, ochota riskovať a obavy o ochranu údajov zohrávajú veľkú rolu. Škandinávia – a dnes už aj Čína – majú vysokú mieru spoločenskej dôvery. Naopak, Nemecko či Japonsko majú nižšiu dôveru a väčšie obavy o súkromie. Platobné návyky sú aj o zvyku: prečo by som menil spôsob platby, ak mi ten súčasný vyhovuje?

Čo je potrebné na zmenu takýchto návykov?
Brown: Dobrým príkladom je státie v rade na pošte pri vklade hotovosti. Nikto rád nečaká – a keď prišli rýchlejšie a pohodlnejšie spôsoby platieb, väčšina z nás prešla na ne. Dôležité sú aj sieťové efekty: čím viac ľudí používa napríklad mobilné platby, tým pravdepodobnejšie sa pridám aj ja.

Čo napríklad nositeľné zariadenia alebo implantáty?
Wischnewsky: Otázne je, či také zásahy do tela budú vôbec potrebné. Neposkytujú veľké výhody oproti mobilným aplikáciám či bezkontaktným kartám. Oveľa väčší potenciál má rozvoj biometrickej autentifikácie – platba tvárou sa už stáva realitou. V Číne či Rusku už môžete v MHD alebo obchode zaplatiť pohľadom do kamery. No v krajinách s vyšším dôrazom na ochranu údajov naráža táto technológia na odpor.

Čítajte viac >>> Väčšina klientov internetových brokerov končí v strate. Ako teda úspešne investovať?

Digitálne platby zanechávajú dátové stopy. Odrádza to ľudí?
Brown: Nemyslím si, že obava z dátových stôp zásadne ovplyvňuje správanie ľudí. Prieskumy ukazujú, že anonymita pri výbere platobnej metódy nie je až taká dôležitá – omnoho viac zaváži bezpečnosť, rýchlosť a jednoduchosť.

Ak budeme v budúcnosti využívať najmä digitálne platby, ako zabezpečíme ich funkčnosť pri výpadkoch?
Brown: Riziko výpadkov alebo kyberútokov existuje už dnes. Fungovanie POS terminálov, bankomatov či celého systému závisí od internetu a elektrickej siete. Každý z nás zažil výpadok pokladní v obchode. V krajinách s nestabilnou sieťou majú záložné generátory. A ak nič nefunguje – trochu nostalgicky poviem – tak ako kedysi: obchodník vám môže nákup zapísať a zaplatíte neskôr.

Sú rozdiely v platobnom správaní medzi generáciami?
Brown: Určite áno. Mladí ľudia platia cez mobilné aplikácie trikrát častejšie ako seniori. A dôležitý faktor je aj príjem – ľudia s vyšším príjmom platia digitálne dvakrát častejšie ako tí s nižším. Je to dané technickou zdatnosťou, ale aj rozdielnymi spotrebiteľskými návykmi – vyšší príjem znamená častejšie a objemnejšie nákupy.

Vedú digitálne platobné možnosti ľudí k nadmernému míňaniu peňazí alebo k nezodpovednému zadlžovaniu?
Brown: Napriek všeobecnému presvedčeniu neexistuje dôkaz, že bezhotovostné platby musia viesť k impulzívnemu či bezhlavému nakupovaniu. V nedávno publikovanej štúdii sme ukázali, že spotrebitelia vo Švajčiarsku denne minú viac peňazí, ak častejšie platia kartou. No čo je zaujímavé: tento jav nie je výrazne prítomný medzi mladými dospelými alebo ľuďmi s nižšími príjmami. To nás prekvapilo. Naopak, zistili sme súvislosť medzi výberom platobnej metódy a výškou výdavkov u ľudí s vyššími príjmami. Bolo by veľmi zaujímavé ďalej skúmať, či bezhotovostné platby naozaj vedú k vyššej spotrebe – napríklad práve u mladých ľudí. V tomto období sa mení životná situácia, často prichádza prvý pravidelný príjem, ale aj rastúce výdavky. Ak by sme o tomto vedeli viac, mohli by sme lepšie pochopiť širší kontext ich finančného správania.

Aké platobné metódy osobne preferujete?
Wischnewsky: Takmer vždy platím mobilom. No doma mám pre istotu vždy nejakú hotovosť v rezerve.
Brown: Pre mňa sú rozhodujúce rýchlosť a jednoduchosť – v obchodoch preto platím bezkontaktne debetnou kartou. Pri online nákupoch používam švajčiarsku platobnú aplikáciu, pretože platenie kreditkou mi príde zbytočne zdĺhavé.