Zahusťovanie zástavby robí z mesta lepšie miesto pre život

Pán Lampugnani, v roku 1950 žila v mestách takmer tretina svetovej populácie. Dnes je to už viac ako polovica a do roku 2050 to bude podľa prognóz OSN takmer 70 percent. Čím je mesto také atraktívne?
Mestá boli vytvorené, aby spájali ľudí, chránili ich a umožňovali im spolupracovať a byť produktívnymi. Tiež a predovšetkým pomôcť im vstúpiť do vzájomného dialógu a reagovať ako spoločenským bytostiam. To je dôvod, prečo je mesto pravdepodobne najlepším vynálezom ľudstva za posledných 10 000 rokov.

Od roku 2007, kedy vyšla vaša kniha „Hustota miest“, sa zasadzujete za vnútorné zahusťovanie miest. Prečo je to tak?
Pretože nemáme alternatívu. Rozrastanie miest – a s ním aj ničenie vidieka – narástlo do obrovských rozmerov. Musíme s tým prestať. Ak budeme takto pokračovať, zničíme základ nášho života. Mali by sme stavať len tam, kde už budovy sú – a v prípade potreby zahusťovať zástavbu.
 

Nie sú husto obývané mestá stiesnené a nepohodlné pre ich obyvateľov?
Zdá sa vám historické centrum Ríma alebo stredoveká Siena neatraktívne? V tom čase boli budovy postavené veľmi blízko seba, neboli tam takmer žiadne záhrady a nezostalo veľa miesta na ulice a verejné priestranstvá. Na druhej strane ulice a námestia, ktoré existovali, boli obzvlášť krásne. Alebo si vezmite rozvoj miest v 19. storočí, keď sa mnohé európske mestá v krátkom čase výrazne rozšírili a zahustili, či už to bol Paríž, Berlín, Barcelona, Miláno alebo Zürich. Vznikli nové kompaktné mestské časti, ktoré sú aj dnes mimoriadne vyhľadávané – v neposlednom rade preto, že ponúkajú krátke vzdialenosti a šetria nám drahocenný čas, vďaka čomu máme väčší priestor na sebarealizáciu. Takže zahusťovanie ako také nie je zlá vec. Záleží na tom, ako sa to zrealizuje z pohľadu urbanizmu a architektúry.

Čítajte viac >>> Slovenka Denisa Stefanová hrá futbal v Bundeslige a varila pre Rytmusa, Kaliho či pápeža

Na rozdiel od 19. storočia, nezostali v mestských oblastiach takmer žiadne nezastavané priestory. Znamená teda dnes zahusťovanie stavať čo najvyššie?
Výškové budovy sú určite jedným z riešení, ale nepovažujem ich za ideálne. Umožňujú veľkú koncentráciu bytov, ale potrebujú aj veľký odstup od susedných budov, aby ich nezatienili. Naše štúdie ukázali, že najvyššiu hustotu dosahujú blokové obvodové zástavby s piatimi až ôsmimi podlažiami. Otázkou však nie je len hustota. Otázkou je kvalitná hustota.

Čo myslíte pojmom kvalitná hustota?
Podmienky pre príjemné mestské bývanie musíme vytvárať skôr budovaním mestských štvrtí ako internátnych sídlisk. Nie bez lásky, pospájané rady domov s pochmúrnymi zelenými pásmi, ale domy, ktoré sú vzájomne prepojené tak, že vytvárajú krásne, užitočné priestory. Kvalitné zahustenie tiež znamená zachovanie existujúcej štruktúry budov v maximálnej možnej miere a použitie odolných materiálov pre novostavby. A samozrejme, dobré zahustenie znamená nielen vysokú hustotu zástavby, ale aj vysokú hustotu osídlenia.
 

V akom zmysle?
Nemá zmysel búrať domy a stavať hustejšie pre rovnaký počet ľudí ako predtým, pretože nové byty sú väčšie. V priemere teraz využívame dvojnásobnú podlahovú plochu ako pred sto rokmi. Tento štandard je prehnaný a výrazne prispieva k nedostatku dostupného bývania.

Čítajte viac >>> Na okruhoch jazdí od 6 rokov. Jakub Gašparovič na motokáre uháňa aj 120 kilometrovou rýchlosťou

Vedie zahusťovanie nevyhnutne k gentrifikácii*, ako hovoria jej kritici?
Záleží na tom, aký je váš cieľ. Ak sa múdro zahustíte s cieľom zlepšiť mesto, potom môžete vybudovať živé štvrte s pracovnými priestormi, školami, obchodmi, krčmami a krásnymi námestiami a bytmi pre ľudí všetkých príjmových tried. Hodnota bytu závisí nielen od jeho priestorov a úprav, ale predovšetkým od jeho okolia. Inteligentní investori to už dávno vedia. Pri veľkých projektoch sa zameriavajú na vyváženú kombináciu bytov s vysokou cenou a cenovo dostupného obytného priestoru. Podporujú tiež budovy, ktoré si zachovávajú hodnotu a sú energeticky optimalizované.

* je súbor lokálnych sociálno-kultúrnych zmien, ktoré sú dôsledkom toho, keď bohatší ľudia nakupujú nehnuteľnosti na bývanie v dosiaľ menej prosperujúcich spoločenstvách.

Na mnohých miestach teraz zažívame paradoxnú situáciu. Zatiaľ čo mestské bývanie je čoraz vzácnejšie, stavebné predpisy stále viac sťažujú zahusťovanie výstavby.
Nie som proti pravidlám. Sú dôležité pre reguláciu nášho spolužitia. Stavebné predpisy však môžu byť veľmi komplikované a mnohé z nich pochádzajú z minulosti, z čias neobmedzeného rastu. Napríklad vyhláška o znižovaní hluku stanovuje normy, ktoré sú vhodné na vidieku, ale nie v meste. Nútia sa byty odkláňať od ulice, čo odporuje akejkoľvek mestskej architektúre a obmedzuje zahusťovanie zástavby. Dnes chceme všetko – živý mestský život a úplný pokoj. Toto nefunguje. Musíme sa rozhodnúť.
 

Kde vidíte najväčší potenciál zahusťovania?
Na predmestí. Kompaktné vnútorné mestá sú viac-menej kompletne vybudované a fungujú. Na predmestiach je ale stále miesto a veľká potreba zmeny. Predmestský priestor je dnes mätúcim mixom skupín rodinných domov, pozemkov, kancelárskych budov a prázdnych alebo prerobených tovární. Je potrebné ho prerobiť. Mohli by tu vzniknúť nové mestské štvrte s vyváženou hustotou a vysokou kvalitou života.

Zostane mesto atraktívne aj v budúcnosti? Napriek skúsenostiam z pandémie? Napriek postupujúcej digitalizácii a nárastu práce z domu?
Ak by sme sa vzdali našej predstavy o hustote miest a mestskom živote, bolo by to zničujúce, a to nielen pre životné prostredie a planétu. Stratili by sme základy nášho moderného kolektívneho života, a tým aj chápanie komunity a kultúry.

Čítajte viac >>> Michaela Dorčíková patrí medzi najrýchlejšie ženy na svete. Cenu jej odovzdával prezident FIA Jean Todt