„Digitalizácia nás ohrozuje preťažením a môže nám vyvolať závislosť,“ hovorí neurologička a autorka bestsellerov Maren Urner. Čo sa teda deje s naším mozgom? A ako môžeme dosiahnuť digitálnu sebarealizáciu?

Hlavne_video_jachta_youtube_thumbnail

Sny sú na to, aby sa splnili! Súhlasíte? Tak aký je ten váš? Dajte nám o ňom vedieť.

Hlavne_video_heliport_youtube_thumbnail

Netradičné? Bláznivé? Alebo len také vaše? Je úplne jedno, čo si iní myslia o vašich snoch. My vám s ich napĺňaním pomôžeme.

Na internete surfujeme približne 30 rokov a „triumfálny pochod smartfónov“ sa začal pred 20 rokmi. Čo tento vývoj znamená pre náš mozog? Sme kvôli digitalizácii skutočne hlúpejší, ako tvrdia kritici?
Táto skepsa voči technológii je neopodstatnená. Digitalizácia nám umožňuje delegovať úlohy, preto máme viac času na iné veci. Napríklad pri odhalení a diagnostike chorôb pomáha umelá inteligencia. A keď zdravotníci potrebujú venovať menej času diagnostike, môžu ho použiť na vývoj lepších liečebných metód alebo majú dostatok času na starostlivosť o pacientov.

Takže hlúpnutie vôbec nehrozí. Problémom však môže byť, že náš mozog bude preťažený. Správna otázka teda znie: Ako môžeme tieto nástroje využiť na zlepšenie našich zručností a zvýšenie našej spokojnosti? Ako ich môžeme využiť, aby sme mali viac priestoru na sebarealizáciu?

A čo teda hrozba z preťaženia? Čo nám hrozí?
Keď som vyrastala v 90-tych rokoch neexistoval žiadny internet. Mali sme len televízor, v ktorom v noci nič nevysielali. Dnes žijeme „pod paľbou“ mediálneho obsahu. Okrem toho, že máme možnosť nekonečne scrolovať na platformách ako Facebook či Twitter, v ktorých časová os nikdy nekončí, majú aplikácie pop-up a push notifikácie. Tie sa ohlásujú pípnutím či vibráciou, takže si neustále vyžadujú našu pozornosť, čo z nás robí doslova závislákov.
 

2023_3_28_maren_urner_1
Mala som študentov, ktorí si zobrali smartfóny do kúpeľne a keď im pípla správa, prerušili aj sprchovanie.

Podľa Digital 2022 Global Overview Report strávia ľudia na internete v priemere sedem hodín denne. Z toho asi 2,5 hodiny trávime na sociálnych sieťach. Je teda smartfón najlákavejšou legálnou „drogou“ v histórii?
Je to možno trochu prehnané, ale áno používanie smatfónu môže viesť k závislosti. Už teraz poznáme niekoľko závislosti od digitálnych platforiem. Napríklad závislosť od online hier je už medicínsky diagnostikovaná, závislosť od internetu a sociálnych sietí vedci stále skúmajú.

Jednu vec však už vieme, že tak ako pri analógových závislostiach, akými sú napríklad nakupovanie a jedenie, tak aj pri digitálnych závislostiach sa aktivuje náš vnútorný systém odmeňovania a naše telo uvoľňuje hormón šťastia dopamín.

Vzrušenie z nových informácií, spokojnosť, že vieme, čo sa aktuálne deje, že na nás niekto myslí - to sú signály pre náš preťažený mozog, aby nám dal malú legálnu „dávku“. Mala som študentov, ktorí si zobrali smartfóny do kúpeľne a keď im pípla správa, prerušili sprchovanie.

Záleží na tom, ako a aký obsah konzumujeme?
Z čisto technického hľadiska, teda z pohľadu koľko si dokážeme všimnúť a koľko si náš mozog dokáže zapamätať, je na tom lepšie smartfón. Z neho si zapamätáme menej v porovnaní s počítačom. Spôsobuje to najmä menšia obrazovka a väčšie rozptýlenie.

Ale napríklad negatívne správy na mobilnom telefóne sú z obsahového hľadiska obzvlášť nebezpečné a vedú k fenoménu takzvaného doomscrolingu (nadmerné sledovanie negatívnych správ).

Prečo máme tendenciu doomscrollingovať?
Náš mozog reaguje na negatívne podnety rýchlejšie, lepšie a intenzívnejšie, ako na pozitívne podnety. Z evolučného hľadiska to dáva zmysel. Je to preto, aby sme vedeli primerane reagovať na potenciálne či reálne hrozby a prežiť.

Ale v časoch pandémie, vojny a klimatickej krízy to vedie k nadmernej až patologickej konzumácii negatívnych správ. Nielenže to znamená obrovský stres, ale môže to viesť aj k tomu, že upadneme do stavu „bezmocnosti“. Pretože sa nám na sociálnych sieťach zobrazujú správy, aký je svet zlý a v určitom momente sme presvedčení, že s tým nemôžeme nič robiť.
 

2023_3_28_maren_urner_2
Vzrušenie z nových informácií, spokojnosť, že vieme, čo sa aktuálne deje, že na nás niekto myslí - to sú signály pre náš preťažený mozog, aby nám dal malú legálnu „dávku“.

Akú rolu v tom hrá „Fear of missing out“ (strach z toho, že niečo zmeškáme) skrátene FOMO?
To je kľúčový faktor. Sme totiž spoločenské bytosti, chceme byť v kontakte s blízkymi a hľadáme uznanie. Na to sú určené sociálne médiá ako WhatsApp, Instagram či TikTok. Navyše tieto kanály radšej ukazujú prikrášlený svet – veľkolepé fotografie z dovolenky, dokonalý osí pás alebo perfektný sixpack či najnovšie tenisky. To môže viesť k frustrácii a pocitu, že nikam nepatríme.

V reakcii na to sa do popredia dostalo protihnutie „joy of missing out“ (radosť z toho, že niečo zmeškáme) skrátene JOMO, v ktorom ľudia zámerne odkladajú mobily a tešia sa, že im niečo chýba.

Zostáva nám teda – rovnako ako u závislých od alkoholu – abstinencia, vyhýbanie sa digitálnej konzumácii, aby sme sa vyhli závislosti?
Nie, nemyslím si, že toto je riešenie. Ak predpokladáme, že chceme žiť v liberálnej demokracii, potrebujeme informovaných občanov. Čarovnou formulkou je digitálna sebarealizácia. Musíme sa naučiť, ako lepšie chrániť náš mozog – filtrovať a triediť digitálny obsah. Treba vedieť, čo si zaslúži našu pozornosť a kde už je náš mozog manipulovaný marketingovými a technicko-psychologickými trikmi.

Ako dosiahneme digitálnu sebarealizáciu?
Univerzálny vzorec neexistuje. Digitálna sebarealizácia je vyčerpávajúci a celoživotný proces. Cieľom je získať späť kontrolu. Prvý krokom je urobiť „inventúru“, podobne ako keď sa snažíte zmeniť stravovanie. Musíme analyzovať ako a čo konzumujeme a aj kedy a ako dlho.

Druhým krokom je položiť si otázku, čo je pre mňa dobré a čo nie. Čo chcem na používaní médií zmeniť, aby sme sa mohli viac sústrediť.

Tretím najťažším krokom je vytvorenie nových návykov a vyčleniť si dlhší čas na regeneráciu mozgu.
 

2023_3_28_maren_urner_3
Magická formulka je digitálna sebarealizácia. Musíme sa naučiť lepšie chrániť náš mozog. Je to o filtrovaní a vytriedení digitálneho obsahu.

Aké zvyky máte na mysli?
Ide o to, aby sme sa vyhýbali rozptýleniu. Pomôžu nám s tým zmeny v nastavení telefónu, ako napríklad stlmenie vyzváňacích tónov či obmedzenie alebo úplné vypnutie upozornení na správy. Tiež nastavenie pevných časov, kedy budeme digitálne zariadenia používať. Pracovné maily, ktoré sú preposielané na naše telefóny by mali dostať automatickú odpoveď, ktorá by mala obsahovať naše otváracie hodiny, teda čas, kedy sme dostupní.

Všetky tieto opatrenia majú rovnaký cieľ – stanovením limitov preberáme kontrolu nad svojim správaním a konáme podľa vlastných predstáv, namiesto toho, aby sme boli kontrolovaní ostatnými.

Vďaka umelej inteligencii sú ponuky rôznych médií a reklamy čoraz viac personalizované a tým aj atraktívnejšie. Dá sa digitálna sebarealizácia dosiahnuť vlastným úsilím?
Nie. Digitálna sebarealizácie nie je len úlohou jednotlivca. Digitalizáciou sme ako spoločnosť vytvorili prostredie, v ktorom sme sa všetci stali pokusnými králikmi. Zatiaľ nepoznáme dlhodobé dopady pre náš mozog a naše spolunažívanie. Je najvyšší čas na spoločenskú, politickú a právnu diskusiu o digitalizácii. Otázka totiž znie, čo môžu a mali by poskytovatelia digitálneho obsahu robiť a akú majú zodpovednosť? Jednou z možností by bolo odhalenie algoritmov – podobne ako musia výrobcovia potravín uvádzať zloženie na obaloch. V USA sa už toho deje viac a aj EÚ sa nedávno dohodla na zákonoch o digitálnych službách, aby lepšie ochránili online spotrebiteľov.

Ste si istá, že z dlhodobého hľadiska prinesú smartfóny ľudstvu viac výhod ako škôd?
Som o tom presvedčená. Ale ako spoločnosť musíme byť v tomto diskurze úprimnejší, otvorenejší a tiež sebakritickejší. V tomto smere už vidím pozitívny vývoj. Hovoríme, ako je pre nás používanie digitálnych nástrojov dobré a kladieme ďalšie otázky, kto profituje z neustálej dostupnosti.
 

2023_3_28_maren_urner_4

Maren Urner

neurologička a autorka bestsellerov

Maren Urner (38) je spisovateľka a profesorka psychológie médií na HMKW University of Media, Communication and Economy v Kolíne. Je držiteľkou doktorátu z neurológie a v roku 2016 spoluzaložila Perspective Daily – prvý online magazín pre konštruktívnu kritiku bez reklám. Jej knihy Schluss mit dem täglichen Weltuntergang (Dosť bolo každodennej apokalypsy) a Raus aus der ewingen Dauerkrise (Cesta z nekonečnej permanentnej krízy) vyšli vo vydavateľstve Droemer Verlang a obe sa dostali na zoznam bestsellerov magazínu Spiegel.

2023_3_28_maren_urner_kniha
2023_3_28_maren_urner_kniha

Séria portrétov

Život podľa vlastných predstáv

Spoločnosť Swiss Life pravidelne pripravuje portréty ľudí, pre ktorých zohráva dôležitú úlohu sebarealizácia. Sebarealizácia a život podľa vlastných predstáv je totiž podstatou našej práce. Uvedomujeme si, že životy našich klientov nejdú vždy podľa plánu. Pokiaľ však ide o finančné zabezpečenie, krytie rizík a potreby a požiadavky, dbáme na to, aby sme ich zosúladili. Naše riešenia pomáhajú klientom žiť život, pre ktorý sa sami rozhodli. Práve to je základ úspechu Swiss Life v posledných 165 rokoch a je to aj základom našej firemnej budúcnosti.

Povedzte nám o vašich želaniach, snoch a cieľoch

Našimi klientmi sú šikovní, aktívni ľudia, ktorí sa dokážu nadchnúť pre to čo robia tak v osobnom, ako aj pracovnom živote. Ak patríte medzi nich, radi vás podporíme. Dohodnite si bezplatné stretnutie a zistite aké benefity získate, ak zveríte svoje peniaze profesionálom, ktorých starostlivosť o financie baví.

Fyzik a vedec - astronaut Ulrich Walter hovorí o AI.

Životné témy

Fyzik a vedec - astronaut Ulrich Walter: Nevedomosť vytvára strach

Od návratu z vesmírnej misie pracuje nemecký fyzik a vedec - astronaut prof. Ulrich Walter na tom, aby bola robotika a umelá inteligencia ľahšie pochopiteľná pre širokú verejnosť. V tomto rozhovore odhaľuje, aká inteligentná vlastne AI je, či roboty dokážu klamať a ako môže robotika uľahčiť život v starobe.

Čítať ďalej
Starší radia mladým, aby začali s budovaním súkromného dôchodku čím skôr.

Tlačové správy

Mladí na dôchodok nemyslia, starší ľutujú, že nezačali s jeho budovaním skôr

Mladí ľudia sa nad dôchodkom veľmi nezamýšľajú, starší zase ľutujú, že s budovaním dôchodkovej finančnej rezervy nezačali skôr. Čas je však jedinou komoditou, ktorú si nevieme odložiť na neskôr, kúpiť od druhého a ani namnožiť. Preto s ním treba nakladať rozumne.

Čítať ďalej
Chlapec sa rozhoduje či si bude sporiť menej peňazí a dlhšie, alebo viac peňazí a kratšie.

Tlačové správy

Čo sa oplatí viac: Odkladať si 20 eur dlhšie, alebo 50 eur kratšie?

Čo budete mať z toho, keď si budete odkladať 20-50 eur mesačne? Záleží na tom, ako dlho to budete robiť a kam nasmerujete peniaze.

Čítať ďalej
Tenistka Gabriela Sabatini si stojí za svojimi rozhodnutiami, ktoré v živote urobila.

Životné témy

Gabriela Sabatini: Načúvam svojmu vnútornému presvedčeniu a preto som vyrovnaná

Gabriela Sabatini je jedna z najznámejších tenisových hráčok 20. storočia. V máji v roku 2020 oslávila svoje 50-te narodeniny. Hoci má táto tenisová legenda na konte 27 výhier v turnajoch v dvojhre, bola tretia v rebríčku ATP, vyhrala US Open a Windbledon a je držiteľkou medaily z Olympijských hier v Soule, svoju kariéru ukončila ako 26-ročná. A nikdy toto rozhodnutie neľutovala.

Čítať ďalej
Poradíme vám, ako investovať 10, 100, 1000 a viac eur.

Tlačové správy

Máte voľných 10, 100, 1000 či viac eur? Poradíme vám, ako ich môžete investovať

Na zmysluplné investovanie netreba mať veľa peňazí. Samozrejme, že je tam nejaké to „ale“. V prvom rade treba počítať s tým, že z mála peňazí veľa muziky nebude a milionárom sa z trochy za krátky čas nikto nestane.

Čítať ďalej
Mladí objavujú čaro štartovacej investície.

Tlačové správy

Chcete začať investovať? Začnite štartovacou investíciou

Vstup do sveta investícií nie je nevyhnutne spojený s vysokým vkladom a potrebou hľadania vhodného inštrumentu. Štartovacia investícia je nenáročná tak vo výške vkladu ako aj vo výbere investičnej stratégie. V podstate stačí 10 eur mesačne a svoju investíciu nasmerovať do najväčších spoločností na svete.

Čítať ďalej