Ste jedným z priekopníkov v umelej inteligencii (AI). V roku 2005 vyhral váš standfordský tím prvé preteky autonómnych vozidiel, ktoré viedli cez nevadskú púšť. Čo vás fascinuje na vývoji inteligentnejších áut?
Po prvé, verím, že umelá inteligencia (AI) môže pomôcť ľudstvu vyriešiť veľké a dôležité problémy. Po druhé, chcem dať svoju prácu do služieb ľudstvu. Keďže tak veľmi napredujeme v technológiách, položil som si otázku: Ako umožníme ľuďom na celom svete, nie len niekoľkým študentom na drahých univerzitách, osvojiť si nové technológie, aby sa aj oni mohli zviesť na digitálnej vlne a nie aby ňou boli zmietnutí? Odpoveďou bolo, že sme širokej verejnosti zadarmo poskytli prednášky z prestížnych amerických univerzít. Výsledkom bola online vzdelávacia platforma Udacity.

Ako zakladateľ spoločnosti Google’s Future Factory X ste sa v posledných dvoch desaťročiach podieľali na revolúcii umelej inteligencie. Ohrozuje rozvoj umelej inteligencie ľudskú slobodnú vôľu a sebarealizáciu?
Práve naopak. Ak sa pozrieme späť, tak za posledných 150 rokov nám technológie dali oveľa viac slobodnej vôle a priestoru na sebarealizáciu. Pred 500 rokmi sme mali množstvo vojen a hladomor. Dnes máme dostatok jedla, máme kde bývať a máme dostatok energie. Technológie nám určite poskytli viac slobody výberu a tá sa bude podľa môjho názoru už iba zväčšovať.
 

Čoho je dnes umelá inteligencia schopná?
Strojové učenie sa dá veľmi ľahko vysvetliť. V minulosti musel softvérový inžinier myslieť na všetko, sa môže stať a napísať pre to pravidlá, ako má počítač reagovať. Ale to nie je spôsob, akým vychovávame deti.

Ako teda?
Učíme ich príkladom a oni si vytvárajú vlastné pravidlá. Pozrite sa, ako deti v prvom roku života objavujú vzor, ktorý ich privedie k stabilnej chôdzi a to metódou pokus-omyl. Tento posun paradigmy - od prísnych pravidiel k učeniu sa z príkladov - sa teraz dostal k počítačom. Systémy AI sú vďaka tomu schopné čítať snímky kože, skeny mozgu alebo röntgeny a detekovať choroby ako rakovina s rovnakou presnosťou ako najkvalifikovanejší a najlepšie platení ľudia. Úroveň pochopenia obrazu bola pred piatimi rokmi ešte úplne nemysliteľná.

Váš najnovší startup Kitty Hawk, ktorý spolufinancuje zakladateľ spoločnosti Google Larry Page, chce vyrábať autonómne lietajúce taxíky. To znie ešte viac sci-fi, ako vaše predchádzajúce projekty.
Našou víziou je ponúkať elektrické lietajúce taxíky, aby boli veci, ako jazda do práce, bezpečnejšie a efektívnejšie. Momentálne pracujeme na prototype s názvom Heaviside. Je to rýchle a tiché vozidlo pre jedného cestujúceho, ktoré môže vzlietnuť a pristáť na ploche 10 m² a to ani nemusí byť vydláždená.

Aké reálne to je? Veď už roky sa márne snažíme pustiť autonómne autá na naše cesty.
Autonómia vo vzduchu bude s nami rýchlejšia ako na zemi. V konečnom dôsledku, vo vzduchu nie je riziko kolízie a v skutočnosti máme určitú mieru autonómie vo vzduchu už 20 rokov: pri komerčnom lete na dlhé vzdialenosti je autopilot zapnutý viac ako 99 % letu a autopilot môže dokonca s lietadlom aj pristáť.
 

Vráťme sa ale späť na zem. Ľudia sa čoraz viac obávajú, že ich nahradia roboty, automatizácia a AI. Vidíte riziko, že sa ľudia stanú nadbytočnými?
Myslím si, že ľudia by mali pochopiť, že je povinnosťou každého zostať informovaný a vzdelaný. AI nás nenahradí, ale doplní. Dáva ľuďom nové schopnosti a dokonalú pamäť. Budeme schopní rozpoznať každú tvár, budeme schopní hovoriť každým jazykom. To sú jednoznačne pozitívne veci, ktoré zlepšujú spoločnosť. Je to podobné, ako keď sme kedysi vylepšovali spoločnosť vynálezmi ako parný stroj, elektrina, automobil alebo telefón. Všetky tieto veci spoločnosť vylepšili. AI nie je výnimkou.

Čo je vaša najväčšia obava v súvislosti s AI?
Táto spoločnosť predčasne prehlasuje AI za nebezpečenstvo a unáhlenou reguláciou ničí jej šance. Ak sa AI použije dobre, mohla by ľudstvu pomôcť v mnohých ohľadoch. Naozaj dúfam, že máme trpezlivosť a ochotu preskúmať tieto možnosti. Pre mňa je AI iba sada nástrojov, niečo ako lopata. Je to lepšia lopata, ale sú to ľudia, ktorí tou lopatou kopú zlato.

Existuje veľa rozumných ľudí, ktorí sa obávajú, že tieto lopaty budú ťahať za nitky a nie ľudia...
Už dávno sme sa obklopili technológiami, ktoré sú v určitom ohľade kompetentnejšie a výkonnejšie ako človek. Nikto predsa nedokáže bežať tak rýchlo ako auto. Nikto nedokáže hovoriť na takú veľkú vzdialenosť, ako to dokážeme s mobilnými telefónmi. Mať technológie, ktoré v určitých dimenziách prevyšujú naše možnosti teda nie je pre nás nič nové. Za dôležité považujem to, že v konečnom dôsledku sú to ľudia, ktorí zostanú pri moci a nevidím dôvod, prečo by sa to malo zmeniť, teda možno okrem šialeného hollywoodskeho sci-fi.
 

Čo myslíte: potrebujeme etické pravidlá pre robotov, alebo skôr pre výrobcov a používateľov?
Tie dve posledné možnosti. My ako spoločnosť musíme premýšľať o tom, ako môžeme tento dôležitý nástroj používať zodpovedne, čo zodpovedá našej morálke. Systémy by navyše nemali byť len efektívne, ale mali by sa správať tak, aby neporušovali základné hodnoty, ako je sloboda jednotlivca alebo právo na informačné sebaurčenie. Dosiahnuť to môžeme napríklad školením programátorov na vývoj systémov, ktoré zaručujú ochranu údajov a súkromia.

Viaceré technológie nám kúsok po kúsku odoberajú naše schopnosti, lebo je to pohodlné. Čo ak toto znižovanie schopností zníži celkovo schopnosť ľudstva robiť a rozhodovať o niektorých veciach?
Keď som bol malý musel som sa učiť pravopis. A teraz mi môj emailový klient pomáha písať gramaticky správne. Takže stroj, ktorý pracuje na mojom osobnom nedostatku, ktorým je moja neschopnosť písať gramaticky správne, mi umožnil byť kompetentnejším a profesionálnejším človekom. To isté by sa dalo povedať o autonómnych autách alebo ABS systémoch. Predstava, že stroje, ktoré za nás niečo robia, nám berú autonómiu, to vychádza z nesprávnych predpokladov. Niektoré technológie len zvyšujú našu schopnosť robiť vlastné rozhodnutia.

Nemáte pochybnosti o technologickom pokroku?
Som hlboko presvedčený, že technológie môžu náš život ešte viac skvalitniť a demokratizovať prístup k vzdelaniu, zdraviu, jedlu a bezpečnosti. Alebo inak povedané: čo by mohla byť alternatíva? Bez optimizmu bude ťažké zmeniť svet.