Gabriela Končitíková: „Baťa tvrdí, že pracovať nadčasy je neschopnosť uvedomiť si vlastnú hodnotu“

Pracujete ako projektová manažérka v Nadácii Tomáša Baťu. Publikujete, prednášate. Kde sa u vás vzal záujem o baťovský odkaz?
Je to pätnásť rokov od kedy som sa s ním prvýkrát stretla na Univerzite Tomáša Baťu, tu v Zlíne - na Fakulte humanitných štúdií pri písaní svojej prvej bakalárskej práce. Zvolila som si tému sociálny systém firmy Baťa a nadchla ma jeho nadčasovosť. V dvadsiatich pre mňa Baťa ešte znamenal iba topánky, ale to sa čoskoro zmenilo. Mala som neskutočné štastie, že som už v prvnom roku, keď som sa začala zaujímať o baťovský odkaz, stretla absolventov Baťovej školy práce. Vy ich máte niekoľko aj na Slovensku – v Partizánskom alebo v Svite pod Tatrami.

Prečo bolo práve toto kľúčové?
Kto mal možnosť stretnúť sa s absolventom Baťovej školy práce, bol jednoducho fascinovaný. Keď zrazu uvidíte ten život a tú energiu u deväťdesiatnikov, ktorí majú oči dvadsať ročného nadšeného dieťaťa. A mňa proste zaujímalo čím to je.

Ten príbeh máme všetci, ktorí sa zaujímame o „baťoviny“, viac-menej rovnaký. Nájdete si témy, ktoré vás bavia, potom idete prvýkrát do archívu, tam zrazu vidíte, že to nie je žiadna rozprávka, že to naozaj fungovalo v praxi. Nie je to ani žiadna utópia, ale za tým stoja reálni ľudia, ktorí ešte žijú, a potom niektorých z nich aj naozaj stretnete.

Ako vás stretnutie s absolventmi Baťovej školy práce ovplyvnilo?
Zdalo sa mi neskutočne dôležité uchovať ich osobné príbehy. To ako sa menili, rástli, čo všetko museli u Baťu prekonať. Čo ich to naučilo do života. Takže som potom ďalšie štúdia a vlastne aj všetok svoj voľný čas, trávila svojou záľubou. Chodila som po domovoch seniorov, ich bytoch, pozerala som s nimi albumy a mám vďaka tomu kvantum materiálov orálnej histórie.
 

Dá sa povedať, ktorá baťovská téma je vaša najobľúbenejšia?
Mam veľmi rada tému baťovských žien. Pre mňa tie dámy, ktoré som stretla vo veku 90 rokov, boli stelesnením asi všetkého, čo má žena mať. Boli veľmi sebavedomé, nikdy by s nikým nesúťažili, vždy boli upravené a zaujímali sa o všetko od kozmetiky po svetové dianie.

Zaujíma ma aj téma baťovskej životnej filozofie, ako budovať samého seba. To ale napríklad nemôžete oddeliť od ekonomických aspektov ako samospráva dielní a účasť na zisku a strate.

Môžete uviesť príklad?
Napríklad Baťova zásada transparentnej mzdy. Viete si predstaviť, že by ste dnes prišli do firmy a všetci by vedeli, kto, koľko a za čo berie? Veď by sa tam pozabíjali... Ľudia na takéto kroky musia byť pripravení a mentálne vyzretí. Treba komunikovať, prečo je transparentnosť v kariérnom raste a v mzdách dobrá a tiež pracovať s človekom, aby to prijal. To sa od seba nedá odtrhnúť. A mňa na tom asi najviac baví to prepojenie, že je to ako živý organizmus. Ak sa začnete meniť v jednej veci, napríklad v práci, prenášate si to aj domov a zlepší sa to aj tam.

Veľa prednášate pre firmy, ktoré baťovská filozofia fascinuje a chcú ju aplikovať do svojho chodu. Existujú dnes spoločnosti, ktoré stopercentne dodržiavajú tento systém?
Stopercentne dodržať sa to nedá. Baťa, rovnako ako jeho systém sa vyvíjali. On cestoval po svete, denne čítal v ľudskom správaní, inšpiroval sa a zlepšoval to, čo už vytvoril. A rovnako sa zlepšuje aj ten systém. Dnes ani nie je žiadúce mať firmu, ktorá to bude robiť presne ako Baťa. On na uplatnenie svojej filozofie a myšlienok využíval nástroje svojej doby. Dnes je dôležité zamerať sa napríklad na uvoľnenie energie ľudí, na zvýšenie pracovného výkonu na základe podpory emočnej stability. To sú témy, ktoré začíname objavovať až dnes. Aj Baťa sa prispôsoboval. Nemal napríklad dve dielne rovnaké.

Ako to?
Mal rovnaké zásady a princípy, ktoré museli fungovať, ale každá dielňa mala inú dynamiku alebo štýl komunikácie. Mali ste dielňu „srandistov“, kde sa celý deň zabávali, ale pritom mali aj pracovný výkon. Mali ste dielňu fakt ostrých chlapcov, ktorým nerobilo problém poslať sa do hája, ale to jednoducho bola ich komunikácia. Zlú emóciu si neodnášali domov a fungovalo im to. Učí nás to, že každá firma je iná. Základom je prestať popierať, že je človek človekom. Vezmete si základy a tomu prispôsobujete firmu.
V spoločnosti Swiss Life Select, je napríklad mojou veľkou ambíciou naučiť ich dodať zákazníkovi „baťovskú službu“. Pri tej zase platí to, že nemôžeš dávať, čo nemáš, preto sa ľudia musia naučiť pracovať sami so sebou.
 

Je ale niečo, čo sa dá aplikovať okamžite a všade?
Ale áno. Baťa hovoril, že pre lepšie mentálne zdravie ľudí je dôležité končiť každý deň v rovnaký čas. Ťahať nadčasy dlhodobo nie je žiadne hrdinstvo, je to neschopnosť uvedomiť si vlastnú hodnotu, hodnotu svojej rodiny a vzťahov. Baťa hovorí, že nemôžeš chodiť domov úplne unavený a vyšťavený, lebo tvoja rodina si fakt zaslúži viac než len zvyšky energie. Byť dennodenne v práci od siedmej, do desiatej večer nemá zmysel. O to rýchlejšie vyhoríte.

Čo je teda základnou ideou, s ktorou firmy aj dnes vedia pracovať a aplikovať ju vo svojom prostredí?
Platí, že správanie ľudí nemôžete zmeniť inak než osobným príkladom. Vďakabohu to začíname chápať. Ešte pred piatimi rokmi som mala firmy, ktoré chceli Baťu, ale ich šéf bol často mimo. Prišiel na desiatu, dal si kávu, potom šiel na obed, poobede zase na kávu a pol roka tam nebol, ale nie preto, že by lietal po svete a robil biznis ako ten Baťa, ale bol jednoducho na dovolenke. Ako potom mohol chcieť zodpovedný prístup od svojich ľudí? No nemohol. Ale dnes sa to už mení. Každoročne rozosielame pozvánky na oslavy prvého mája a už sa mi viackrát stalo, že mi šéfovia veľkých firiem povedali: „Počuj, Gabi, veľmi rád by som prišiel, ale nemôžem, chlapov som poslal počas štátneho sviatku do výroby a ja tam musím byť tiež.“ A ja si potom hovorím, že je to tak správne.
 

Počas pandémie ste napísali knihu Inspirace Baťa, ktorá prináša nový pohľad na filozofiu Baťa a ukazuje, ako začať s budovaním seba samého, zmenou životných postojov i vnímania sveta, podľa baťovských princípov. Vraj je prvá svojho druhu, prečo?
Vždy, keď som doprednášala, za mnou chodili ľudia a hovorili: „ja by som podľa toho chcel na sebe začať pracovať. Kde to nájdem?“ Ale ja som nič také nemala, preto som sa počal prvého lockdownu rozhodla spísať to. Za dva, tri mesiace som mala to hlavné hotové. Ale potom prišiel moment, keď som nevedela, ako ďalej, a tak som sa sama seba pýtala, čo mi to chce ukázať. Hovorím si, že by som o tom možno mala prestať iba hovoriť, ale by som mala začať z tých 99 Baťovských tipov a trikov robiť aspoň tretinu.

Ako to dopadlo?
Neskutočne vám to zmení život. Sú to také drobnosti, napríklad, že keď vám niekto ďakuje, nikdy mu nesmiete odpovedať „nie je zač“. Vždy musíte odpovedať „rado sa stalo. Pretože tá veta, vám pomôže uvedomiť si, že ste pre niekoho niečo urobili, a že si to ten človek všimol a váži si to.

Baťoviny si ďaleko viac vážia čas a energiu ako peniaze. Peniaze môžu prísť, stratíš ich, zase ich zarobíš, je to rôzne, ale čas nikdy nevezmeš späť, rovnako ako energiu.

Knihu Inspirace Baťa si môžete kúpiť TU >>>

Čo ste sa ešte naučili, keď ste začali žiť podľa niektorých baťovských princípov?
Spánok a jedlo sú alfa a omega. Viem, že keď začínam byť preťažená, jednoducho sa musím ísť vyspať alebo najesť. Predtým som bývala taká nervózna, že som pred prednáškou nemohla jesť. Dnes už viem, že musím, pretože inak nedám ľudom potrebnú energiu.

Neskutočne ma fascinuje Baťova myšlienka, že spať osem hodín denne alebo zdravo a poriadne jesť nie je ani naša voľba, ani to, či sa nám chce alebo nechce. To neexistuje. Ak pracujeme s inou ľudskou bytosťou, je to naša povinnosť. Pretože únava a hlad alebo ťažoba od prejedenia ovplyvňujú našu psychiku, tým pádom nám klesá emočná stabilita a potom sme podráždení a protivní. A Baťa vám povie, že neexistuje väčšie zlo ako otravovať iných ľudí svojim myšlienkami alebo svojimi hlúpymi rečami a blbou náladou iba preto, že sami seba nemáte ako prioritu.

Žijete život podľa vlastných predstáv?
Mám časti, ktoré by som chcela zmeniť a pracujem na tom, tak nejako baťovsky. Ale cítim neskutočnú vďaku za to, že sa chodím do práce pohrať. Že som svojou prácou niekomu užitočná a keď vidím energiu, ktorá dokáže vzniknúť na prednáškach alebo besedách, je to úžasné.

Viete koľko ľudí sa mi už na prednáške rozplakalo? Ja na nich vidím ako zrazu začnú premýšľať úplne inak, to ich rozsvieti a ukáže sa to, o čom ten Baťa hovorí - že každý má v sebe tvorivého ducha. To vytvorí naozaj bohovskú energiu. A ja odtiaľ odchádzam a hovorím, že to stálo za to - aj keby to ovplyvnilo len jedného jediného človeka.