Dôležité veci sa v živote ženy dejú v 40-ke

Rozhovor pripravila spoločnosť Swiss Life v roku 2019.

Prepis vášho denníka „Munkey Diaries“ vyšiel v roku 2020. Chceli ste zverejnením týchto osobných zápiskov vyvrátiť mýty o Jane Birkin?
Dá sa povedať, že áno. Dlho som bojovala sama so sebou, ale potom som si pomyslela, že iní o mne a mojej rodine rozprávali toľko príbehov, že teraz je rad na mne, aby som povedala svoju verziu.

Vo vašom denníku je sotva slovo o vašej práci alebo o všetkých filmoch, v ktorých ste hrali. Nezáležalo vám na tom?
Vždy som sa viac zaujímala o to, čo sa stalo okolo filmov, na večeri so Sergeom a deťmi, na večierkoch a stretnutiach. Filmy predsa existujú; čo viac o nich môžem povedať? Nie je to tak dávno, čo sa ma niekto pýtal na moje spomienky na natáčanie filmu Bazén (La Piscine) a ak mám byť úprimná, už si na to vôbec nespomínam.
 

Vo filme ste po boku Romy Schneider a Alaina Delona a hráte v ňom dôležitú úlohu...
To je pravda, ale vtedy som si to vôbec neuvedomovala. Myslím, že herectvo som jednoducho nikdy nebrala nejako zvlášť vážne. Prečo by som mala? Nikdy som v tom nebola naozaj dobrá. Hlavne na začiatku. Ten môj prízvuk! Prakticky neznesiteľné. Pripadala som si taká hlúpa!

Sú filmy, v ktorých sa páčite sama sebe?
Myslím si, že som veľmi dobrá vo filmoch Jacquesa Doillona, otca mojej dcéry Lou. Alebo v tých od Agnès Varda. Ale to bolo oveľa neskôr. Čo sa mi naozaj páčilo, boli komédie Clauda Zidiho, napríklad Horčica mi stúpa do nosa (La moutarde me monte au nez). Vo Francúzsku to boli riadne trháky, zrazu si ľudia mysleli, že som vtipná.

A čo si o vás mysleli dovtedy?
Že som Sergeova priateľka, samozrejme.

Čítajte viac >>> Gabriela Sabatini milovala tenis, ale nenávidela slávu

A pieseň „Je t'aime ... moi non plus“ bola v tom čase škandál – stanica BBC ju nechcela hrať a protestoval dokonca aj pápež. Vo svojom denníku píšete, že ste ju naspievali len preto, aby to Gainsbourg neurobil s inou ženou.
Nechcela som, aby sedel celé hodiny v malej nahrávacej kabínke s Mireille Dark, preto som to urobila. Nikdy by som si nepomyslela, že to bude taký hit.

V denníku píšete, že „Jane Birkin“ považoval Gainsbourg za svoj produkt. Mysleli ste si to aj vy?
Moja dcéra Lou by bola naštvaná, keby ma to počula povedať, ale áno, myslela som si to.

Sú vaše dcéry emancipovanejšie?
No rozhodne to nie sú žiadne bábky. Keď som bola vydatá za Johna Barryho, na mojom nočnom stolíku som mala vždy ceruzku na oči. Neustále som sa bála, že ho nepoteším. To bol aj diktát módy. My dievčatá sme všetky museli mať oči ako sedmokrásky a dlhé vlasy s ofinou. Vôbec to nebolo o osobnosti.

Moja dcéra Charlotte nenosí žiadny make-up. Nebude mať nikoho, kto by jej hovoril, čo má robiť. Kate, moja najstaršia dcéra, už vo veku 20 rokov pracovala ako sociálna pracovníčka s drogovo závislými. A Lou, moja najmladšia dcéra, bola matkou vo veku 20 rokov a robila to úplne sama, nikdy od svojho partnera nič nežiadala. Je absolútne emancipovaná.

Čítajte viac >>> Jane Goodall: Ľudia mi hovorili, aby som snívala len o veciach, ktoré môžem skutočne dosiahnuť
 

Ako to, že mladá žena, ktorá bola taká neistá, ako vy, sa tak málo starala o konvencie a žila tak, ako chcela?
Súviselo to s mojím príchodom zo „Swinging London“. V tom čase bola móda, hudba, všetky trendy britské a John Barry, môj bývalý manžel, nebol len tak hocikto. (Pozn. red.: Barry bol skladateľom filmovej hudby „James-Bond“ a päťnásobným držiteľom Oscara.) To mi v Paríži dodalo isté sebavedomie. Bola som dosť výstredná. Napríklad som odmietla jesť v reštaurácii, kde ma nepustili s košíkom. Raz Serge urobil scénu pred Maximom a kričal: „Ak ju nepustíš takú, aká je, odchádzame“.

Premýšľate niekedy nad tým, aký by bol váš život, keby ste nestretli Gainsbourga?
Keby som nerobila skúšobné fotenie pre Slogan, nikdy by som nestretla Sergea a nikdy by som neprišla do Francúzska. A ak by to vyšlo s Johnom Barrym, prihrievala by som mu korytnačiu polievku a robila by som mu bublinkový kúpeľ dodnes. Pane Bože! Aké šťastie, že je preč! Aké šťastie, že sa karty zamiešali!

Ako ste si predstavovali svoj život, keď ste boli malá?
Z dnešného pohľadu to môže znieť neemancipovane, ale ja som sa videla ako manželka a matka. Možno by som bola v takom živote aj šťastnejšia, v živote, v ktorom je vždy pri tebe niekto, kto ťa upokojuje.

Čítajte viac >>> Z finančníka Deana Schneidera je ochranca divokej prírody
 

Nemyslíte si, že ste si vybrali tých náročných mužov, tie komplikované vzťahy, s cieľom sebarealizácie, pretože ste hľadali dobrodružstvo?
Samozrejme. Títo zvodní ľudia boli nebezpeční, no v prvom rade boli talentovaní a vzrušujúci. To ma vždy fascinovalo. Myslela som si, že vedľa takých skvelých ľudí vyzerám menej hlúpo.

Vždy ste boli na seba veľmi tvrdá. Dokážete spätne pochopiť, prečo ste očarili polovicu sveta?
Keď sa pozerám na fotky z tých čias, žasnem, aká som bola pekná. Na prvých fotkách síce nie, lebo keď som mala 20 rokov, mala som na sebe toľko mejkapu, že nechápem, ako ma pod tým všetkým mohol Serge vidieť. Ale neskôr, vo filmoch Jacquesa Doillona, Patricea Chéreaua, Agnès Varda, tam som bola veľmi prirodzená a myslím si, že vtedy som bola skutočne krásna.

Čítajte viac >>> 79-ročný starček stále skáče s padákom

Priniesol vám teda vyšší vek väčšiu sebadôveru a väčší priestor na sebarealizáciu?
Áno, jednoznačne. Myslím si, že dôležité veci v živote ženy sa nedejú v jej 20-ke, ani v 30-ke, ale vo veku 40 rokov. Vtedy končí tá pekná a roztomilá a zrazu vás ľudia berú vážnejšie. Teda aspoň u mňa to tak bolo. Vtedy som začala brať seba a to, čo som robila, trochu vážnejšie.

Aj vaša mama čakala veľmi dlho, kým mala priestor na sebarealizáciu.
Je šialené, koľko obetovala pre môjho otca: bola to skvelá divadelná herečka, ale kedykoľvek chcela hrať, môj otec dostal infarkt alebo niečo podobné. Fyzicky mu prišlo zle, keď ju videl pracovať. Nikdy by som si nepomyslela, že môžem niečo také povedať, ale chvalabohu, že žila desať rokov bez neho. Vo veku 80 rokov sa konečne mohla vrátiť na scénu a spievať.

Aj vy ste stále často na pódiu a spievate, hlavne piesne Serge Gainsbourga. Nikdy necítite potrebu dostať sa z jeho tieňa?
Vôbec nie. A nemám pocit, že som v jeho tieni. Keď veľký básnik ako Serge, majster šansónu, napíše pre vás to najlepšie dielo, aké kedy urobil, nie je to záťaž, je to najväčší dar. Kým budem spievať, budem spievať piesne Sergea Gainsbourga.