Ste to, čo jete. Čo by ste teda mali konzumovať, aby ste žili dlhšie? Tajomstvo sa skrýva v „Blue Zones areas“ (prekl. Modrých zónach). Ľudia, ktorí žijú v nasledujúcich piatich regiónoch sveta majú podobnú stravu a dožívajú sa vysokého veku.
Sny sú na to, aby sa splnili! Súhlasíte? Tak aký je ten váš? Dajte nám o ňom vedieť.
Netradičné? Bláznivé? Alebo len také vaše? Je úplne jedno, čo si iní myslia o vašich snoch. My vám s ich napĺňaním pomôžeme.
Množstvo štúdií ukazuje, že len 20 až 30 percent priemernej dĺžky života človeka je určovaných jeho génmi. Na druhej strane náš životný štýl má 70 až 80 percentný podiel na tom, ako dlho žijeme.
Ktorý životný štýl je teda obzvlášť zdravý a skutočne prispieva k dlhovekosti? Americký vedec Dan Buettner sa rozhodol, že to zistí. Identifikoval Modré zóny, teda päť regiónov na svete, v ktorých žijú ľudia známi svojou dlhovekosťou. Sú to Sardínia v Taliansku, Okinawa v Japonsku, Loma Linda v USA, poloostrov Nicoya (Kostarika) a grécky ostrov Ikaria. Ľudia sú v týchto regiónoch menej náchylní na infarkt, menej často majú demenciu a zostávajú fit do vysokého veku.
Hustá koncentrácia ľudí nad 90 rokov je na gréckom ostrove Ikaria v egejskom mori. Takmer jeden z troch obyvateľov dosahuje vek 90 rokov. Výskyt chronických ochorení je u miestnej staršej populácie zanedbateľný. Veď cievne a srdcové choroby sú tu o polovicu zriedkavejšie ako vo zvyšku Grécka a demencia tu prakticky neexistuje.
Ľudia na polostrove na tichomorskom pobreží Kostariky majú extrémne nízku úmrtnosť v strednom veku: miestny 60-ročný muž má približne dvakrát vyššiu šancu, že sa dožije 90-tich narodenín, ako občan USA.
Horský región Sardínie, najmä východná provincia Nuoro, je baštou dlhovekosti. Zaujímavosťou je, že muži tu žijú rovnako dlho ako ženy, zatiaľ, čo priemerná dĺžka života v industrializovanom svete je u mužov nižšia o približne sedem rokov. Jedným z príkladov bol Antonio Todde, ktorý zomrel v roku 2002 krátko pred svojimi 113. narodeninami - ako oficiálne najstarší muž na svete.
Takmer polovica z približne 23-tisíc obyvateľov tohto mesta na východ od Los Angeles sú adventisti siedmeho dňa. Členovia tejto cirkvi nefajčia, nepijú a jedia prevažne vegetariánsku stravu. Sú oveľa zdravší a žijú dlhšie než je priemer v USA.
Táto japonská skupina ostrovov je domovom najväčšieho množstva overených 100-ročných ľudí na svete: 740 v 1,3 miliónovej populácii. Aj starí ľudia z ostrovov sa tešia mimoriadne dobrému zdravia. Choroby súvisiace s vekom sa na Okinawe vyskytujú zriedkavo.
Ohniská dlhovekosti
Buettner hľadal spoločné črty medzi týmito ohniskami dlhovekosti a zistil, že všetci obyvatelia týchto regiónov vedú podobný životný štýl: nefajčia, veľa chodia a netrpia stresom a tiež veľa spia. Vychádzajú dobre s ľuďmi okolo seba a majú silného komunitného ducha. Predovšetkým však majú podobné stravovacie návyky. Konkrétne jedia veľa ovocia a zeleniny a potraviny, ktoré boli len minimálne spracované. Buettner, napísal pre National Geographic: „Nezáleží na tom, kde ľudia žijú, toto sú potraviny, ktoré tvoria základ „diéty“ dlhovekosti: strukoviny, zelenina, obilniny a orechy. Treba ich vedieť pripraviť, aby chutili dobre a optimalizovať ich pre svoje zdravie.
Hara, Hatchi, Bu
Najdlhšie žijúce ženy na svete sú zo súostrovia Okinawa. Japonci majú rastlinnú stravu s množstvom farebnej zeleniny a jedia osemkrát viac tofu ako Američania. Navyše Buettner tvrdí, že nejde len o to, čo japonci jedia, ale aj o tom, ako jedia. „Toto je niekoľko stratégií, ktoré sme odpozorovali: jedia z menších tanierov, takže majú tendenciu jesť menej kalórií na posedenie. Namiesto podávaného jedla, pri ktorom môžete bezmyšlienkovite jesť, keď sa rozprávate, si chodia jedlo naberať k pultu a potom si ho prinesú na stôl,“ hovorí Buettner.
Hlavné pravidlo a jeden z najdôležitejších výživových tipov však siaha až k 3-tisíc ročnému citátu Konfucia: „Hara, Hatchi, Bu“ - odvážne motto, ktorého cieľom je pripomenúť ľuďom, aby prestali jesť, keď sú plní na 80 percent.“ Pre ľudí žijúcich v týchto oblastiach nie je dlhovekosť aktom vôle, ale skôr produktom života v prostredí, v ktorom je nevyhnutná rozumná voľba,“ hovorí Buettner.
10 pravidiel stravy dlhovekosti
Dan Buettner definoval desať výživových usmernení pre zdravší a dlhší život, a to na základe zistení z projektu Modrej zóny.
1. Rastlinná strava
90 až 95 percent dennej stravy by mala pozostávať zo zeleniny, ovocia, obilnín ( cca 120 g varených obilnín denne), strukovín a listovej zeleniny. Na dochutenie sú dobré bylinky a olivový olej.
2. Nízky obsah mäsa
Maso by malo byť len na špeciálne príležitosti, v malých porciách a len štyri až päťkrát do mesiaca. Je potrebné vyhnúť sa spracovanému mäsu a údeninám.
3. Nízky obsah rýb
V Modrých zónach sa konzumuje veľa rýb, avšak kvôli znečisteniu oceánov nie sú ryby vždy úplne zdravé.
4. Málo mliečnych výrobkov
Do jedálnička možno zaradiť malé porcie kozieho alebo ovčieho syra alebo biovýrobky z kravského mlieka. Dbajte tiež na to, aby ste skonzumovali maximálne 3 vajcia týždenne.
5. Strukoviny raz denne
Šošovica, fazuľa či tofu majú vysoký obsah bielkovín a vlákniny a mali by sa jesť raz denne. Konzervované výrobky by mali obsahovať len minimálne množstvo prísad.
6. Veľmi nízky obsah cukru
Viac ako sedem lyžičiek denne (27 gramov) cukru sa neodporúča konzumovať. Rovnaký postoj zastáva aj Svetová zdravotnícka organizácia (WHO). Koláče, súšienky a iné sladké veci sú len pre špeciálne príležitosti. Dobrým sladidlom je med alebo javorový sirup.
7. Hrsť orechov
Orechy, semená a jadrá sú užitočným zdrojom energie. Denne hrsť mandlí, pistácií, vlašských, lieskových či pekanových orechov, slnečnicových alebo tekvicových jadierok spestrí jedálniček.
8. Uprednostňujte kváskový chlieb
Pred bielym pečivom dajte prednosť celozrnnému alebo kváskovému chlebu. Mal by ho pripravovať pekár, ktorý používa tradičné postupy, pri ktorých cesto dlho odpočíva. Tento chlieb bez prísad je pre telo ľahšie stráviteľný. Dva krajce chleba denne sú tak akurát.
9. Viac príprody
Aby boli potraviny čo najzdraviše, mali by obsahovať čo najmenej zložiek.
10. Voda, voda, voda
Odporúča sa päť až osem pohárov vody denne, nesladený bylinkový alebo korenistý čaj. Káva a nealkoholické nápoje, či už s cukrom alebo bez neho, Buettner na základe svojho výskumu neodporúča.
Dan Buettner neverí na chemické riešenia dlhovekosti, ani na výživové doplnky, vitamínové pilulky či diéty. Nie je fanúšikom takzvaných superpotravín, ktoré sú v poslednom období v móde. K zdravej výžive skrátka neexistuje žiadna skratka. Chce to čas, správne ingrediencie a dobré recepty: Od hummusu až po artičoky s pestom.
Trend prítomný v špičkovej gastronómii
Výživový princíp „zeleniny, morské plody, obilniny“ sa stáva čoraz bežnejším aj v špičkovej gastronómii. Prívržencom tejto filozofie je Francúz Alain Ducasse, jeden z najúspešnejších šéfkuchárov na svete. Keď Ducasse pred pár rokmi oznámil, že hydinové, hovädzie a teľacie mäso už nebude na jedálnom lístku, niektorí labužníci neboli nadšení. Medzičasom sa však tento nový kulinársky prístup presadil, dokonca aj tvrdí michelinskí kritici sú ohromení jedlami, ktoré sú ohľaduplné k prírode. K jedlám ako sú zelené fazuľky s kaviárom alebo kambala s fazuľami s kokosovým mliekom či huby s čerstvými vlašskými orechami.
Dva poháre vína
Je pravda, že obmedzená konzumácia alkoholu je súčasťou stravy vo väčšine oblastí Modrých zón. Avšak jeden či dva poháre vína denne v dobrej spoločnosti majú miesto v živote naplnenom sebarealizáciou.
