Súrodenci či dĺžka mena - 7 faktorov, ktoré ovplyvňujú náš úspech, ale nevieme ich zmeniť

1. Miesto narodenia: Švajčiarske deti majú šťastie
Lotéria života začína tým, kedy a kde sa narodíme. Podľa Indexu kvality života majú deti narodené vo Švajčiarsku najväčšiu šancu na zdravý, bezpečný a úspešný život. Nezaostáva ani Dánsko a Holandsko. Na štvrtom mieste je Fínsko a prvú päťku uzatvára Austrália. Slovensko sa v tomto hodnotení umiestnilo na 31. priečke. Z našich susedov nás predbehlo Rakúsko (8. miesto) a Česká republika (19. miesto). Poľsko a Maďarsko skončili za nami, konkrétne na 38. a 39. mieste. Spokojnému životu však môže napomôcť aj optimizmus. Stále si totiž môžeme povedať, že z 87 hodnotených krajín sme sa umiestnili v tej šťastnejšej polovici.

2. Dátum narodenia: Čím skôr, tým lepšie
Narodeniny môžu ovplyvniť aj vašu kariéru. Štatistiky hovoria, že čím skôr sa v roku narodíte, tým je váš život úspešnejší. Dôvodom podľa štúdie OECD je fakt, že deti, ktoré sú staršie a vyspelejšie často dostávajú od učiteľov viac podpory a pozornosti. Napríklad v USA relatívne najstaršie deti v triede majú o 11 percent vyššiu pravdepodobnosť, že budú študovať na univerzite. Tento relatívny vekový efekt funguje aj v športe. Deti, ktoré sa narodia začiatkom roka sú spravidla lepšie atleticky vyvinuté ako ich mladší rovesníci a získavajú od trénerov viac povzbudenia a podpory. Asi najsilnejší príklad: Približne 40 percent severoamerických hokejových profesionálov sa narodilo medzi januárom a marcom. A len desatina sa narodila medzi októbrom a decembrom.

Čítať viac >>> Nečakajte. Život medzi 20-kou a 30-kou je dôležitejší, ako si myslíte

3. Súrodenci: Výhoda jedináčikov
Súrodenci zohrávajú v našom živote podstatnú úlohu. Starší súrodenci sú úspešnejší ako tí mladší. Často zastavajú vyššie manažérske pozície a zarábajú podstatne viac. Navyše, viac ako polovica všetkých laureátov Nobelovej ceny a amerických prezidentov je najstarším dieťaťom v rodine. Základným predpokladom je, že prvorodené deti žijú svoje prvé roky ako jedináčikovia, takže dostávajú do rodičov viac pozornosti a podpory. Túto tézu podporuje aj fakt, že deti, ktoré nemajú súrodencov sú v práci najúspešnejšie. Jedináčikovia však majú v osobnom živote menej šťastia, ťažšie si budujú dlhodobé vzťahy, častejšie sa rozvádzajú. Je to pravdepodobne preto, že súrodenci sú v detstve dôležitými sociálnymi partnermi. Platí, že čím viac súrodencov máte, tým lepšie. Každý ďalší súrodenec totiž znižuje pravdepodobnosť vášho rozvodu o tri percentá.

4. Výška: 250 eur ročne za centimeter
Existuje takzvaný Napoleonský komplex (syndróm nízkeho muža), ktorý je charakteristický tým, že nízki muži si kompenzujú svoju výšku obzvlášť asertívnym správaním. Vyšší ľudia bývajú v práci úspešnejší a majú v priemere vyššie spoločenské postavenie. Nadpriemerne vysokí sú napríklad americkí prezidenti, senátori, generálni riaditelia. Navyše, vyšší ľudia majú aj vyššie príjmy. O jeden centimeter viac predstavuje približne 250 eur plus v hrubej ročnej mzde v Nemecku či vo Veľkej Británii. Platí to pre ženy aj mužov. Podľa  psychológov fungujú archaické vzorce - výšku si podvedome spájame s kompetenciou, silou a asertivitou. Pri vysokých ľuďoch je tak väčšia pravdepodobnosť, že budú vnímaní ako lídri a ľudia sú ochotnejší sa im podriadiť.

5. Krstné meno: Čím kratšie, tým lepšie
Vaše meno má až prekvapivo veľký vplyv na vašu kariéru. Mená, ktoré sa ľahko vyslovujú, sú hodnotené pozitívnejšie, ako tie, ktoré sa vyslovujú ťažko. A čím kratšie krstné meno máte, tým lepšie. Muži s jednoslabičným alebo dvojslabičným krstným menom zastávajú podľa štúdií vyššie hierarchické postavenie v zamestnaní, ako muži s dlhšími menami. Americkí generálni riaditelia majú vo svojich krstných menách často iba štyri písmená. V Nemecku zarábajú ľudia s dvojslabičným krstným menom v priemere o 8 percent menej ako ľudia, ktorí majú iba jednu slabiku v krstnom mene. Tí s trojslabičným menom zarábajú až o 18 percent menej. Psychológovia vysvetľujú „efekt výslovnosti mien“ ako ľudskú potrebu jednoduchosti. Krátke mená sú medzinárodne zapamätateľnejšie a ľahšie pochopiteľné.

Čítať viac >>> Piers Steel: Je to ako držať diétu v obchode s cukríkmi

6. Priezvisko: A vyhráva nad Z
V profesionálnej kariére človeka hrá rolu nielen krstné meno, ale aj prvé písmeno priezviska. Vedci zistili, že ľudia, ktorých priezviská začínajú písmenom z konca abecedy, nemajú v priemere také dobré výsledky v škole ani na trhu práce. Existuje podozrenie, že je to preto, že tí, ktorých sa to týka dostavajú menej príležitostí a to kvôli abecednému zoraďovaniu mien. Iná štúdia dokazuje, že je jednoduchšie získať trvalé miesto na univerzite, ak sa vaše priezvisko začína písmenom, ktoré je zaradené v prvej časti abecedy. Čím skôr sa prvé písmeno priezviska objaví v abecede, tým je pravdepodobnejšie, že daná osoba bude menovaná za profesora. Poučenie pre tých, ktorí majú nevýhodu: Ak je vaše priezvisko neskôr v abecede, musíte pozornosť upútať iným spôsobom.

7. Fenomén nástupcu: rozhodnutia iných ľudí
Samozrejme, váš život závisí vo veľkej miere aj od toho, ako sa rozhodujú a konajú iní ľudia. Špeciálnym prvkom náhody je takzvaný „fenomén nástupcu“. Taká Julia Roberts by sa nikdy nestala „Pretty Woman“ a teda svetovou hviezdou, ak by jej kolegyňa Sandra Bullock neodmietla túto rolu. Kariéra 25-ročného Leonarda Bernsteina by mohla byť celkom iná, keby nezaskočil za dirigenta, ktorý ochorel. Zrazu sa stal svetoznámym vďaka nenacvičenému koncertu s New York Philharmonic Orchestra. Fenomén nástupcu sa však nevyskytuje len v šoubiznise, ale aj v každodennom živote, napríklad pri miestach na univerzite, kde sú dlhé čakacie listiny. To či niekto dostane požadované miesto často závisí na rozhodnutí úplne cudzích ľudí.