Budúcnosť nádejného futbalistu symbolizoval kontrakt do zahraničného klubu. Už ho len podpísať. Sen sa mu však rozplynul za škripotu bŕzd pri autohavárii a realita zrazu dostala podobu invalidného vozíka. Hoci mali prekážky v živote Tomáša Masaryka rôznu formu, prekonal ich. Inšpiratívny rečník, paralympijský tenista a obchodník s komoditami v oceliarskom priemysle dnes žije život podľa vlastných predstáv.

Mali ste ako dieťa nejaký veľký sen?
Od malička som sa chcel venovať športu. Sto metrov od domu som mal futbalové ihrisko, na ktorom som trávil každú voľnú chvíľu. Na stenách v izbe som mal polepené plagáty hráčov – Holandské trio van Bastenovcov, to bolo moje (smiech). Túžil som sa stať profesionálnym futbalistom. V Holíči, odkiaľ pochádzam, som v dorasteneckom veku hrával za mužov. Neskôr, keď som po strednej škole šiel na Fakultu telesnej výchovy a športu, prestúpil som do Interu Bratislava.

Doštudovali ste úspešne?
Áno, vysokú školu som úspešne skončil, dokonca som mal už na stole aj viaceré ponuky z klubov zahraničí. Ale profesionálnym futbalistom som bol vlastne iba dva týždne.

Pozrite si celý rozhovor s Tomášom Masarykom

Vašu kariéru ukončila vážna autonehoda. Pamätáte si, čo sa vtedy stalo?
Šiel som na futbalový tréning. Chcel som predbehnúť druhé auto, ale na ľavom zadnom kolese som dostal defekt. Pokúšal som sa zaradiť späť, ale na vozovke boli vyjazdené koľaje a preto moje auto vyletelo z cesty. Niekoľkokrát sa otočilo a mňa bočným oknom vystrelilo do vzdialenosti asi 40 metrov. Tam ma našli v kaluži krvi, to si už nepamätám, viem to iba z rozprávania.

Spomínate si na moment, keď ste sa prebrali?
V prvých momentoch mi to vôbec nedochádzalo, ale neskôr mi vraj dali tabuľku s abecedou a ja som po písmenách vyťukal: „Ste jednotky, zachránili ste mi život“, ale to som musel urobiť akosi podvedome, nepamätám sa na to. Mal som opuchnutú hlavu, ktorou som nedokázal pohnúť, zdvihnúť som mohol len ľavú ruku, aj to iba na niekoľko sekúnd, pravou som nehýbal, telo som neovládal, mal som poranené oči, rameno, pľúca. Úlomky šiesteho hrudného stavca som mal zapichnuté v mieche, preto som ochrnul.

Po niekoľkých dňoch vás previezli na rehabilitáciu do Kováčovej. Aké to bolo?
Tam som pocítil, aké to je byť na smrteľnej posteli. Bol som v stave, keď som iba ležal a chodili ma kŕmiť, umývať, pretáčať, aby som nemal preležaniny. Pol roka trvalo, kým som sa mohol posadiť do vozíka, ale aj tam som vydržal len päť – desať minút.

Takáto udalosť zasiahne celú rodinu. Aké to bolo pre vašich blízkych?
V tejto najnešťastnejšej udalosti v živote som mal jedno veľké šťastie. Viem, že nie je moderné to takto povedať, ale zachránili ma moji rodičia. Keby nebolo ich, tak som si istý, že dnes takto nefungujem. Keď človek zažije takúto traumu, pomocnú ruku hľadá u každého. Keď ju nemá, môže byť sám naladený ako chce, neurobí nič. Na druhej strane, ak okolie chce, ale ten človek nechce, tiež sa to nedá. Moji rodičia boli šťastní, keď u mňa videli snahu a chuť žiť a o to viac podpory mi dávali. Takto sme sa z toho spoločne po troche dostali.

 

EF1B9734
Pol roka trvalo, kým som sa mohol posadiť do vozíka, ale aj tam som vydržal len päť – desať minút.

Po pol roku na Kováčovej ste prišli domov.
Na Kováčovej, človek vidí podobné osudy, má pocit, že v tom nie je sám, zvykne si. Ale doma to bol šok. Bolo to zrazu úplne iné prostredie. Tam, kde si normálne chodil a fungoval sa teraz na vozíku nedostaneš, kým sa všetko prerobí na bezbariérové, stále ťa musia prenášať. A ďalšia vec boli najbližší, ktorí sa na teba chodili pozerať ako na dikobraza, že ako vyzeráš na vozíku, lebo to vtedy ešte nevideli. To tiež nepridávalo psychike.

Ako ste na tom boli psychicky?
Nie je to tak, že večer ideš spať a povieš si, že ráno budem OK. Tak to nefunguje. Trpezlivou prácou, pri ktorej sa ti niečo podarí a niečo nepodarí, bojuješ sám so sebou. Ale nemal som nejaké extra depresívne nálady. Jasné, že som bol dole, ale na to si musíš nájsť recept. Vždy som si hovoril: „Vydrž, makaj, bude lepšie.“ A keď sa k tomu s odstupom rokov vraciam, uvedomujem si, že mi zo všetkého najviac pomohol šport.
 

EF1B9763
Trpezlivou prácou, pri ktorej sa ti niečo podarí a niečo nepodarí, bojuješ sám so sebou.

K športu sa ešte dostaneme, ale povedzte nám pred tým, koľko trvalo, kým ste si zvykli na vozík?
Dva roky trvalo, kým som na vozíku mohol ísť von. Pamätám sa, keď ma zobrali prvýkrát medzi ľudí do Auparku a mal som pocit, že aj kvetináče na mňa pozerajú. Zase zle. Postupne som musel prekonávať takéto skúšky. Hovorievam, že žijem dva životy. Jeden som behal a druhý sa vozím, lebo to je úplne odlišný svet.

Spomínali ste, že ste sa napriek vozíku k športu vrátil. Ako sa to stalo?
Po štyroch rokoch som sa spojil s ľuďmi z Paralympijského výboru. Oni ma registrovali, vedeli, že som „ten futbalista, čo mal nehodu“. Na prvom stretnutí sa ma pýtali, aký šport chcem robiť. Tak som im povedal, že chcem robiť taký šport, pri ktorom sa na vozíku maximálne fyzicky zničím. Nakoniec sme vybrali tenis. Hrám ho 14 rokov a doma mám 160 pohárov.

Tenis vás ale neživí.
Nie. Chcel som, aby to tak bolo, ale to sa nedalo. Platíš si štartovné, letenky, to stojí stovky eur a na turnaji vyhráš možno 200 eur. Plus dostaneš invalidný dôchodok na Slovensku, za ktorý môžeš kúpiť psovi granule na dva týždne a zvyšné dva týždne si hladná aj ty aj pes... Tam je tá matika jednoduchá. Ale tenis bol skvelý na spoločenský kontakt vo svete. Ako člen slovenskej reprezentácie som bol v Kórei, v Brazílii, Argentíne, v Portugalsku.
Stále som sa však rozhliadal po nejakej práci, až sa ku mne dostala ponuka jednej malej slovenskej firmy, ktorej vypadol manažér na medzinárodný obchod. Tá firma sa zaoberala obchodom s komoditami v oceliarskom priemysle, teda s ferozliatinami a kovmi. Tak som si povedal: „Prečo nie?“.
 

Na Slovensku dostaneš invalidný dôchodok, za ktorý môžeš kúpiť psovi granule na dva týždne a zvyšné dva týždne si hladná aj ty aj pes...

Vedeli ste do čoho idete?
Vôbec. Nevedel som čo to je ferozliatina, o čom je ten obchod a po anglicky som vedel povedať „ako sa máš?“ a že som hladný. Ale bol som tam rok a pol, telefonoval som so slovníkom, vetu som zosmolil na šiesty raz, ale šlo to. No po čase sa mi prestali páčiť niektoré pravidlá, ktoré tam platili, tak som sa rozhodol, že odídem.
Kým som odišiel, poslal som zahraničným firmám, s ktorými som spolupracoval, mail. Poďakoval som sa im za spoluprácu, chcel som v dobrom odísť. A na moje prekvapenie mi poslali asi šesť ponúk na sprostredkovateľskú činnosť. Malo to fungovať tak, že by som dohovoril obchod, ten by sa zrealizoval a ja by som dostal províziu. Sedel som nad tým, až som si jednu vybral.

A čo bolo potom?
Môj otec dodnes hovorí, že on by neurobil to, čo som vtedy urobil ja. Jedného dňa som mu povedal, aby ma odviezol na letisko do Viedne. Spýtal sa ma, že kam idem. Povedal som mu, že do Luxemburska. Spýtal sa, „s kým?“, povedal som mu, že sám, a že sa vrátim poobede.
Jednoducho som sa dohovoril s firmou v Luxembursku na stretnutí, pomyslel som si: „choď im povedať kto si a buď ti dajú šancu alebo nie“. Bol to môj najlepší krok, aj keď nechodím, lebo s tou firmou spolupracujem už 11 rokov.
Svoj príbeh rozprávam ako inšpiratívny rečník aj na rôznych podujatiach, snažím sa ľudí podporiť, motivovať. Zvyknem hovoriť takú myšlienku, ktorá súvisí aj s tým ako som získal prácu. Keď chceš urobiť nejaké rozhodnutie, ale máš strach a 3 týždne, mesiac nad tým dumáš: „Mám? Nemám? Čo by sa stalo?“ Ty tie 3 týždne strácaš, uteká ti čas. Naopak, keď sa rozhodneš, že toto by som chcela. OK, ideš to skúsiť a čo sa ti stane? Buď ti to vyjde alebo nevyjde. Nič viac. Ideš ďalej.

Prežili ste neuveriteľný príbeh. Môžete však povedať, že žijete život podľa vlastných predstáv?
Presne tak žijem, lebo robím presne to, čo ma baví. Tenis, obchod, ktorý ma živí, prednášky, na ktorých pomáham ľuďom. Z toho mám tiež dobrý pocit. Takže treba robiť to, čo nás baví a vtedy môžeme očakávať úspechy.
 

Séria videoportrétov

Život podľa vlastných predstáv

Spoločnosť Swiss Life pravidelne pripravuje portréty ľudí, pre ktorých zohráva dôležitú úlohu sebarealizácia. Sebarealizácia a život podľa vlastných predstáv je totiž podstatou našej práce. Uvedomujeme si, že životy našich klientov nejdú vždy podľa plánu. Pokiaľ však ide o finančné zabezpečenie, krytie rizík a potreby a požiadavky, dbáme na to, aby sme ich zosúladili. Naše riešenia pomáhajú klientom žiť život, pre ktorý sa sami rozhodli. Práve to je základ úspechu Swiss Life v posledných 160 rokoch a je to aj základom našej firemnej budúcnosti.

Povedzte nám o vašich želaniach, snoch a cieľoch

Našimi klientmi sú šikovní, aktívni ľudia, ktorí sa dokážu nadchnúť pre to čo robia tak v osobnom, ako aj pracovnom živote. Ak patríte medzi nich, radi vás podporíme. Dohodnite si bezplatné stretnutie a zistite aké benefity získate, ak zveríte svoje peniaze profesionálom, ktorých starostlivosť o financie baví.

shutterstock_772932007_small2

Blogy

Očkovacia lotéria: Výhra môže byť šťastím aj prekliatím

Ľuďom vo finančných problémoch spravidla veľká výhra nepomôže. Často iba zvýrazní ako veľmi s peniazmi nedokážu hospodáriť. Veľký dom, apartmán v horách, či luxusné auto so sebou prinášajú zvýšené náklady na prevádzku a údržbu, ktoré bude človek platiť aj potom, keď minie všetky peniaze. Existuje veľa príkladov z histórie, keď rekordné výhry skončili rekordnými dlhmi, psychickými problémami, závislosťou a bezdomovectvom.

Čítať ďalej
apnoe_mood_16x8

Životné témy

Freediverka Anna von Boetticher: Je tam úplne ticho. Svet sa zastaví

Anna von Boetticher sa naposledy zhlboka nadýchne. Osem dlhých sekúnd, kým jej pľúca nie sú naplnené vzduchom, ktorý potrebuje na prežitie. Potom zmizne do hlbín.

Čítať ďalej
EF1B3095 (1)

Životné témy

Vedec Pavol Čekan: Ak si niečo zaumienim, nedokážem sa vzdať

Vyskúšal si prácu v najlepších svetových laboratóriách, no aj tak sa vrátil na Slovensko. Vedec Pavol Čekan sa stal známy najmä vďaka pandémii, hoci jeho spoločnosť v Bratislave vyvíja aj inovácie v diagnostike rakoviny. Všetko však mohlo byť inak, keby si zvolil ponúkanú dráhu operného speváka. Aj to je súčasťou jeho turbulentného životného príbehu.

Čítať ďalej
Two cute daughters enjoy interesting fairy tale story read by mommy, sitting together on couch in living room. Hobby and leisure funny time, development and education of children by parent at home

Blogy

Nádej na lacnejšie bývanie je večná. Aktuálne si však „dáva pauzu“

Napriek pandémii, ceny nehnuteľnosti stále rastú. Odborníci hovoria, že bývanie je ešte stále dostupnejšie ako v dlhodobom priemere, čiže o cenovej bubline zatiaľ nemôže byť reč. Znamená to, že teraz je ten správny čas na kúpu bývania, alebo stojí za to ešte počkať?

Čítať ďalej
Longoni_Stills-00058139

Životné témy

79-ročný starček stále skáče s padákom

Lietanie je pre Giana Paola Longoniho život. Je vo vzduchu vždy, keď môže a to buď vo svojom lietadle, s padákom alebo v špeciálnej kombinéza na lietanie. A to aj napriek tomu, že už dávno dosiahol dôchodkový vek.

Čítať ďalej
mestovsdedina-1

Skutočne sa oplatí vymeniť mestský byt za dom na vidieku?

Mnoho ľudí v niektorej fáze života dospeje k zásadnej otázke, či si kúpiť byt v meste alebo radšej uprednostniť rodinný dom na vidieku. Na túto dilemu sa dá pozrieť z viacerých uhlov: od ceny bývania, cez dopravu a infraštruktúru (školy, škôlky, obchody, služby) až po rozmiestnenie voľnočasových záujmov detí. Mnohí ľudia, ktorí si vyskúšali obe varianty, potvrdzujú, že tým najlepším indikátorom je úprimná odpoveď na otázku „Kde si najlepšie užijem život podľa vlastných predstáv?“

Čítať ďalej