Skutočne sa oplatí vymeniť mestský byt za dom na vidieku?

Čísla nepustia: vidiek a menšie mestá sú jednoznačne lacnejšie
Ceny bývania v posledných rokoch rekordne stúpajú, naposledy v minulom roku o takmer 12 %. S výnimkou jedného roka rástli počas poslednej dekády rýchlejšie ceny bytov než ceny rodinných domov, to znamená primárne bývanie v mestách. V Bratislave nedostatok bytov spôsobuje už niekoľko rokov nielen rast ich cenoviek pri kúpe, ale aj vyššie nájomné. Za priemerný nájom 2-izbového bytu v Bratislave s dobrou dostupnosťou (700 eur) môže mať človek priestranný 3-izbový byt v centre Trnavy. Prípadne, komu stačia len 2 izby, ušetrí ročne za nájom až 2 500 eur.

Priemerná cena staršieho 3-izbového bytu v Bratislave presahuje 2 860 eur na m2, kým cenovka v Pezinku, Senci a Trnave je o viac ako tisíc eur nižšia. Rozdiely (aj keď o niečo menšie) sú aj medzi Banskou Bystricou (1 846 eur) a blízkym Zvolenom (1 499 eur). Aj v Banskobystrickom kraji však nájdeme tisíceurový rozdiel: ak sa človek presťahuje do Lučenca, meter štvorcový bývania ho bude stáť len 806 eur.

Kto hľadá bývanie len podľa ceny, nemá žiadnu dilemu. Bývanie v satelitných obciach okolo veľkých miest je dlhodobo jednoznačne lacnejšie. Tento prístup napríklad v prípade okolia Bratislavy znamená, že každoročne do satelitných obcí pribúda okolo 5 000 ľudí. V rodinných a bytových domoch, ktoré vyrástli v obciach, či na poliach v ich okolí a „nafúkli“ ich do veľkých rozmerov, vyrástlo za posledných 20 rokov vyše 40-tisíc bytových jednotiek. Na strednom Slovensku je úbytok výrazne nižší, keď Banská Bystrica prišla za posledné dve dekády o 6,5-tisíc obyvateľov. Naopak, Košice za rovnaké obdobie nezaznamenali takmer žiadny úbytok (prišli len necelé dve tisícky obyvateľov, čiže 1 %).
 

Argumenty v prospech satelitov: komfort bývania, zlepšovanie infraštruktúry
Je však cena skutočne hlavné kritérium, podľa ktorého si vybrať miesto na život? Pozrime sa na argumenty za a proti.

Podľa realitných kancelárií ľudia dlhodobo akceptujú ako rozumnú polhodinovú cestu v jednom smere od svojho domu na vidieku do práce v meste. Postupujúca infraštruktúra (asi najlepší príklad je R7 z Bratislavy smerom na Dunajskú Stredu) výrazne rozširuje počet obcí, ktoré sa do tohto časového rámca zmestia. Navyše v hre je home office, ktorý by mohol aj po odznení pandémie zostať oveľa častejším štandardom namiesto denného dochádzania do práce. To by akceptovateľné vzdialenosti na presun medzi prácou a domovom ešte predĺžilo.

Argumentom v prospech bývania na vidieku je aj väčší komfort. Za rovnaké peniaze si človek kúpi nielen väčšiu podlahovú plochu v byte či dome, ale k tomu má k dispozícii buď vlastnú záhradu alebo zeleň v blízkom okolí. Zároveň sa zlepšuje mobilita z okolia miest napríklad nasadením nových, moderných prímestských vlakov. Mnohé obce už postavili záchytné parkoviská typu park&ride pri železničných zastávkach v satelitných obciach, čiže nie je problém presadnúť z auta na vlak.
 

Ak nechcete ako otroci voziť deti sem a tam, z mesta neodchádzajte
Opačný pohľad ukazujú príklady rodín s deťmi, ktoré sa po niekoľkých rokoch presťahovali z prímestskej obce späť do Bratislavy. Z rodičov sa totiž momentom odsťahovania na vidiek stali sluhovia, ktorí neustále vozili deti do škôlky, školy a na rôzne krúžky. A keďže súčasní rodičia sú úzkostlivejší a deti nepúšťajú samostatne na verejnú dopravu ani vo veku 10 rokov, tento „kolotoč“ musia absolvovať deň čo deň celé roky. Hodiny strávené denne na cestách úplne mažú hlavný efekt presťahovania na vidiek: oddych v komfortnejšom a väčšom bývaní.

Pandémia nám síce dala zabudnúť na zápchy na cestách, ale efekt je len dočasný. Bežný režim sa rýchlo vracia a s nimi aj nekonečné rady áut. Ak zvažujete odsťahovanie z mesta, je určite dobré vyskúšať si týždeň jazdenia v špičke do mesta a späť.

Východ v tesnej blízkosti Bratislavy
Zaujímavosťou je, že len 50 % ľudí z odchádzajúcich z Bratislavy do okolia tvoria Bratislavčania. Druhá polovica pochádza z iných krajov. Sú to ľudia, ktorí v Bratislave žili istý čas v podnájme a keď sa rozhodujú o vlastnom bývaní, uprednostnia nižšiu cenu a návyk na rodinný dom so záhradou. V novej zástavbe v satelitoch má potom človek často pocit, že sa odsťahoval na východ Slovenska (keďže práve migrácia z východu na západ je pre Slovensko typická).
 

Home office (pravdepodobne) nebude záchranou, v ktorú sme dúfali
Mnoho ľudí pri odchode z mesta počíta s tým, že budú dochádzať prímestským vlakom. Faktom však je, že existujúce trate sú už dnes preťažené a v najbližších rokoch sa nedá počítať s posilnením spojov. Okrem toho, ak niekto pracuje na opačnej strane mesta od stanice, musí stále na cestu do práce počítať dvojnásobný čas v porovnaní s majiteľom mestského bytu. Aj home office rieši situáciu s dopravou len zdanlivo. Podľa štatistiky Eurostatu pracovalo pravidelne z home office počas pandémie len 11,6 % Slovákov. Pracovných miest, ktoré charakterom práce umožňujú prácu z domu, je pritom takmer tretina. S ústupom pandemických opatrení a návratu do normálu sa priestor na pravidelný home office výrazne zúži.

Jediné podstatné kritérium: keď vám bývanie umožní život podľa vlastných predstáv
Kto chce žiť podľa svojich predstáv, mal by si pri tak vážnom rozhodnutí, akým je kúpa bytu či domu zvážiť všetky aspekty pre a proti. Netreba sa uspokojiť len s porovnaním cien bývania vo veľkomeste a na vidieku. Takéto rozhodnutie totiž „kríva na obe nohy“ a jeho dôsledky človek pocíti veľmi rýchlo po tom, keď vyprchá prvotné nadšenie z nového bývania. Netreba sa nechať dotlačiť do rozhodnutia ani realitným agentom, ktorého jediným záujmom je predaj. Najlepším expertom na to, čo skutočne spĺňa vaše predstavy o živote a čo je len zdanlivo výhodným riešením, ste jedine vy sami.