Zuzana Mlynárová z kvetinárstva Botanical lab: „Doma nemám skoro žiadne rastliny“

Vždy ste chceli robiť v kvetinárstve?
Nie, študovala som psychológiu a potom som päť rokov pracovala v škôlke. Ale keď som sa rozhodovala, čo budem študovať, zvažovala som napríklad aj záhradnú architektúru. Celý život ma totiž bavil dizajn, fascinovali ma rôzne tvary rastlín, ich sfarbenia a to, aká je príroda úžasná. Som tiež z Tatier a príroda mi v Bratislave chýbala. Chcela som ľuďom priniesť niečo, na čo neboli zvyknutí.

Ako teda vznikol nápad založiť Botanical lab?
Dostala som na starosť svadobnú výzdobu jedného kamaráta. Vtedy som začala sledovať, aké rastliny máme na trhu a výber nebol úplne podľa môjho vkusu. Povedali sme si s kamarátkou, že chceme vybudovať niečo vlastné. Začali sme konceptom, v ktorom sme predávali rastliny, teráriá a rezané kvety, a robili sme aj svadby. Bolo to celkom spontánne, nevedeli sme, do čoho ideme. Samy sme si všetko museli naštudovať. Na začiatku nám dosť pomáhal aj jeden botanik, teraz už kolega, ktorý pracoval v botanickej záhrade. Počas spolupráce s ním sme sa veľa naučili.

Vaša prevádzka funguje už niekoľko rokov. Ako sa jej koncept vyvíjal?
Sledovali sme, čo majú ľudia radi, časom sme napríklad vypustili rezané kvietky. Pôvodne sme si mysleli, že teráriá budú len doplnkový produkt a tie sa nakoniec kupovali najviac, aj momentálne sú najpredávanejšie. Naše portfólio sa tiež rozšírilo. Zariaďujeme interiéry kancelárií aj rôznych reštaurácií, robíme to na mieru a vyberáme kvety podľa svetelnosti, starostlivosti a potrieb. Momentálne spolupracujeme aj s dizajnérkou, ktorá vyrába sviečky s lesnými vôňami na mieru, pribúdajú nám produkty. Ten koncept sa stále premieňa, mení sa s nami, takže vždy prinášame niečo nové.

Ako vás ovplyvnila pandémia?
Myslím si, že pandémia dosť ovplyvnila prístup ľudí k rastlinám. Pred pandémiou sme napríklad nemali e-shop a okolnosti nás prinútili si ho vytvoriť. Keď všetko začalo fungovať online, trochu sa tým stratil osobný kontakt a ovplyvnilo to spontánne fungovanie obchodu. Bežne by si ľudia prišli pozrieť rastlinku naživo a ochytať si ju, z tohto hľadiska to je škoda.

Boli ste v rámci dizajnových obchodíkov s kvetmi prví na trhu. S akými reakciami okolia ste sa stretli po otvorení?
Ľudia podobné obchody nepoznali, časom si sem však začali chodiť osobne po radu. Predtým kúpili kvety v nejakom veľkom nákupnom centre, ale neboli tam ľudia, ktorí by im povedali ako sa o ne starať. Teraz donesú fotku alebo lístok sem a porozprávame sa o škodcoch, presádzaní alebo strihaní. Čo nás prekvapilo je, že sme tu mali aj niekoho z Košíc. Oceňujú osobný prístup a poradenstvo, chceme, aby ich rastliny vydržali čo najdlhšie.

Kedysi ľudia zvykli prirodzene mať mnoho rastlín, vedeli sa o ne veľmi dobre postarať, naše staré mamy si napríklad dávali odrezky na rozmnožovanie. Prečo je dnes toľko ľudí, ktorí tvrdia, že im každá rastlina hneď zomrie?
Jeden z dôvodov je, že veľa rastlín je vypestovaných rýchlo a umelo, nie sú prispôsobené na to, aby vydržali dlho. A keď človeku takto zomrie niekoľko rastlín, povie si, že mu nič zelené neprežije a vzdá to. Druhým dôvodom môže byť to, že sa ľuďom páči rastlinka vizuálne a chcú ju mať doma, ale nevedia, ako sa o ňu starať. Najčastejší mýtus je, že keď si kúpite kaktus, tak prežije všetko.

Väčšinou si ale ľudia dajú poradiť. Skúšame spolu zistiť, akú rastlinku vybrať a na aké miesto ju dať podľa toho, aké majú v byte podmienky. Sú rastliny, ktoré preferujú tmavé miesta, do slnečných bytov s priamym slnkom zasa odporučíme iné. Začiatočníkom by som napríklad odporučila aglaonému alebo svokrin jazyk, tie sú nenáročné a prežijú aj v tmavom kúte. Aj teráriá sú jednoduché na starostlivosť. Len teda, je potrebné sa snažiť rastlinám porozumieť a sledovať, ako sa majú.

Koľko rastlín máte doma vy?
Skoro žiadne (smiech). Často cestujem a som preč, tak ich mám radšej v predajni, tu sa o ne pekne postarajú.

Kým ste nezačali terária vyrábať vy, neboli na Slovensku bežným produktom. Čo vlastne sú a ako ste ich objavili?
Nebol to nejaký náš výmysel, existujú už od 19. storočia. Je to uzatvorená nádoba, v ktorej cirkuluje vlastná vlhkosť, preto si nevyžadujú špeciálnu starostlivosť. Prežijú aj mesiac bez ľudského zásahu, asi aj preto si to zákazníci tak obľúbili, starostlivosť je minimálna. Nevedeli sme o nich veľa, ale páčili sa nám a tak sme si načítali a skúšali, ako fungujú.

Aké typy rastlín ponúkate?
Ponúkame obľúbené klasiky, ktoré tu sú už roky, ako monstery alebo spomínané svokrine jazyky. A potom sa snažíme mať aj zberateľské kusy. Sú špeciálne druhy rastlín, ktoré nie je ľahko dostať a nájdete ich v podstate len u nás. Potrebujú dobrú starostlivosť - čím vzácnejší a špeciálnejší druh, tým viac pozornosti si vyžaduje. Ani my sme si zo začiatku nedovolili zobrať hocičo, kým sme si neboli isté, že sa o ne vieme postarať a vysvetliť ľuďom, čo s nimi potom doma. Mnohí ich hľadajú skôr do zbierky než len na dekoráciu. Niektoré sa pohybujú v stovkách eur.

Ako sa vlastne zháňajú rastliny? Predpokladám, že to nie je jednoduché.
Nie je. Skúšame to rôznymi spôsobmi. Máme kolegu, ktorý rastliny pestuje, existujú rôzni domáci pestovatelia, hlavne v Rakúsku. Nie vždy sú dostupné rastliny, ktoré chceme a potom sú niektorí zákazníci nespokojní, že ich nemáme stále v ponuke. Ľudia si však musia uvedomiť, že rastlinám chvíľu trvá, kým vyrastú, aj ich pestovatelia potrebujú čas.

Aká je vaša najobľúbenejšia rastlina?
Určite paprade. Spájajú sa mi s Tatrami, kde som vyrastala. Chodila som tam pomedzi ne a hovorila som si, aké sú krásne. Majú veľa druhov a tvarov, len sú veľmi náročné na starostlivosť, väčšinou by v bytoch nevydržali.

Zvyknete do Tatier chodiť často?
Áno, som tam skoro stále. A nielen v Tatrách, začala som chodiť aj do Álp. Keď nepracujem, vždy sa snažím byť v prírode. Mám rada turistiku, v zime napríklad aj skialpinizmus. Je to je únik, ale zároveň mi to dáva silu pracovať a inšpiruje ma to.

Uvažovali ste niekedy, že sa presťahujete do hôr a opustíte mestský spôsob života?
Uvažujem o tom že sa presťahujem, ale presťahovala by som si tento koncept so sebou. Už dlhšie rozmýšľam, že by som chcela priblížiť Botanical lab aj ľuďom zo zvyšku Slovenska. A tým, že mi je Poprad blízky, uvažujem, že si urobím predajňu aj tam.

Žijete svoj život podľa vlastných predstáv?
Áno, žijem si svoj život podľa vlastných predstáv. Baví ma podnikanie a sloboda, ktorú mi poskytuje – môžem si sama organizovať čas. Páči sa mi tiež, že si sama vyberám, aké rastliny budem predávať, mám priestor byť v prírode a zároveň tú prírodu priniesť sem.

Zmenili by ste vo svojom živote niečo?
Asi nie, nič neľutujem. Občas keď prídem k nám do obchodu, zvyknem sa zastaviť, obzrieť sa dookola na naše rastliny a dostanem zvláštny pocit. Na jednej strane som veľmi šťastná, že som niečo vytvorila. Na druhej strane mám obavy, že sa trendy zmenia a nebude to navždy. Ale cítim veľké zadosťučinenie. Obetovala som tomu dosť, ale vidím výsledky svojej práce a cítim, že to malo zmysel.