Z finančníka Deana Schneidera je ochranca divokej prírody

Keď ste mali 24 rokov, vzdali ste sa finančno-poradenskej spoločnosti, ktorá mala 45 zamestnancov, aby ste vytvorili rezerváciu divokej zveri v juhoafrickej buši. Ako k tomu došlo?
Svet zvierat ma fascinoval už od malička. Vždy sme mali doma veľa domácich zvieratiek a keď som mal šesť rokov, sledoval som programy o divokej prírode legendárneho „Lovca krokodílov“ Steva Irwina. Divé zvieratá ma očarili - či už veľké alebo malé, neškodné alebo nebezpečné.

Ale nestali ste sa veterinárom ani ošetrovateľom v ZOO. Stali ste sa finančným poradcom.
Áno. Hnali ma peniaze. Založil som si vlastnú firmu. Dosiahol som všetko, po čom ľudia v modernej spoločnosti túžia: úspech, kariéru, peniaze - dokonca aj Ferrari a Maserati. Ale nadšenie čoskoro vyprchalo a tak som hľadal niečo čo by ma viac uspokojilo citovo. Chcel som robiť niečo, čo by ma osobne napĺňalo.

Ako ukázal prieskum spoločnosti Swiss Life, väčšina ľudí sníva o tom, že bude žiť život podľa vlastných predstáv. Vy ste kde našli odvahu žiť svoj sen?
Sebarealizácia je vlastne vášeň. To, čo prebudilo vášeň vo mne, bola služobná cesta do Južnej Afriky. Tam som prvýkrát videl divé zvieratá zblízka. Keď som sa prvýkrát dotkol leva, stalo sa niečo, čo neviem slovami opísať. Počas letu späť do betónovej džungle v Zürichu som sa cítil nesvoj a zrazu som mal slzy v očiach. Uvedomil som si, že život mám len jeden. Že chcem využiť čas tým najlepším možným spôsobom a že chcem vložiť energiu do niečoho, čomu naozaj verím. O dva roky neskôr som sa vzdal života vo Švajčiarsku a založil som vlastnú divokú rezerváciu v Južnej Afrike.
 

Ako zareagovali ľudia okolo vás?
Boli zmätení. Ale samozrejme teraz, keď je to úspech, každý to predpokladal už na začiatku (smiech).

Od roku 2017 žijete vo svojej rezervácii „Hakuna Mipaka Oasis“ s niekoľkými tisíckami zvierat vrátane impal, kudu, zebier, hyen, hadov a veľkých mačkovitých šeliem. Je možné nadviazať sociálny kontakt so všetkými zvieratami?
Existujú druhy, s ktorými je to veľmi ťažké. V zásade zvieratá, ktoré sú lovené, ako napríklad surikaty, sú viac nervózne ako lovci. Ale aj medzi lovcami sú veľké rozdiely. Napríklad, leopardy alebo samice geparda sú veľmi samotárske zvieratá. Bližšie vzťahy je možné nadviazať so zvieratami, ktoré žijú v spoločenstvách, ako sú napríklad opice, hyeny či levy. Avšak sociálne správanie hyen je oveľa zložitejšie ako správanie levov. Ťažko si niekto dovolí vyrušovať kráľa zvierat.

Ako ste sa naučili komunikovať so šiestimi levmi, ktoré máte vo svojej rezervácii?
Na to neexistuje žiadna príručka, učíte sa to za pochodu. Pozoroval som levy a naučil som sa reč ich tela. Mám s nimi niečo, čomu ja hovorím vzťah zviera-zviera. Komunikujem a správam sa ako oni. Nesprávam sa ako človek. Aby som ich pozdravil, kľaknem si na kolená a pritlačím si vlastnú hlavu k tej ich.
 

Čo ste pre levy - priateľ, otec alebo vodca?
Úloha vodcu prislúcha najsilnejšiemu levovi a tým je Dexter. Keď boli levy malé, bol som skôr otec, teraz ma už pravdepodobne považujú za brata. Ale stále sa ku mne nesprávajú úplne rovnako ako k svojmu vlastnému druhu. Napríklad pri boji používajú iba 50 % svojej sily a ich pazúry zostávajú našťastie väčšinou zatiahnuté.

Niektoré vaše virálne videá doslova vyrážajú dych. Napríklad to, v ktorom na vás skočí 200-kilový lev. Ako reagujete v rizikových situáciách?
Občas ma chcú levy len otestovať, aby zistili, ako ďaleko zájdem. Alebo či ma vtiahnu do boja. Ale zvyčajne je nebezpečenstvo zjavné, pretože levy stále komunikujú - každým zvukom, každým gestom a každým pohľadom. V závislosti od situácie buď utečiem, alebo zvukom signalizujem, že zašli priďalekom. Ale niekedy sa musím brániť aj fyzicky, že im dám facku, alebo ich odstrčím.

Váš vzor z detstva, Steve Irwin, zomrel v roku 2006 po tom, čo ho pri nakrúcaní pod vodou bodla raja. Nosíte zbraň pre prípad núdze?
Nie, prečo by som mal? Ak by ma chceli zabiť, aj tak by sa to stalo príliš rýchlo. A nedá sa to veľmi porovnávať: Steve nepatril do rodiny rají, ale ja som člen svorky. Moje zvieratá by ma nikdy bezdôvodne nenapadli. Ak by sa to stalo a levy by ma zabili, bola by to moja vina - lebo som ich nepočúval alebo som nesprávne interpretoval ich signály.
 

Vaše fascinujúce fotografie a videá sú hitom na sociálnych sieťach. Na Instagrame máte dokonca viac sledovateľov ako Roger Federer. Ako si to vysvetľujete?
Som autentický, ukazujem svoj skutočný život, nie hranie. Som mladý a nesnažím sa pôsobiť príliš vážne či výchovne. Pre mňa je to len o dosiahnutí rovnováhy medzi zábavou a zdieľaním vedomostí. Neukazujem len videá s maznaním, ale aj kŕmenie, keď levy zožerú celú zebru. Snažím sa ľudí vzdelávať o zvieratách a ich schopnostiach, zvyšujem povedomie ľudí o vymierajúcich druhoch aj o podmienkach, v akých zvieratá žijú. Aby som oslovil ešte väčšie publikum, momentálne produkujem mini-sériu o svojom živote.

Nedávno ste boli hosťom slávnej americkej talkshow Ellen DeGeneres, ktorá vám venovala šek na 10-tisíc dolárov.
Bolo to skvelé, ale môj život to nezmenilo. Je naivné si myslieť si, že vás môžu presláviť iné celebrity. Dobrý obsah je oveľa dôležitejší. S dobrým videom môžem cez noc získať aj 40-tisíc nových sledovateľov.

Je rezervácia financovaná výlučne prostredníctvom sociálnych médií?
Nie. Na Instagrame nezarobím ani cent, pretože nerobím obchody so značkami, ako influenceri. Na kanáli YouTube zarábam niekoľko tisíc frankov mesačne v závislosti od počtu kliknutí. Ale mojím hlavným zdrojom príjmu na krmivo pre zvieratá a na mzdy 14 zamestnancov sú dary. Bohužiaľ, v súčasnosti pociťujeme dôsledky pandémie, keďže ľudia majú menej peňazí nazvyš.
 

Tak prečo neponúkate safari?
Pretože týchto 400 hektárov pôdy patrí len zvieratám. Je to oáza, ktorá im poskytuje krásny domov na celý život. Časť rezervácie je určená pre zvieratá narodené v zajatí, ktoré sme vyslobodili z hrozných podmienok. Zvyšok pozemku je pre voľne žijúce zvieratá.

Čo hovoríte na kritiku, že „humanizujete“ svoje zvieratá?
Kritici sa vždy nájdu, najmä na internete. Ale mám podozrenie, že väčšina z nich sa ešte nikdy nestretla s levom. Namiesto toho, aby som odpovedal na tieto smiešne obvinenia, radšej venujem svoj čas a energiu svojmu poslaniu.

Ako vás zmenil život medzi zvieratami?
Odkedy trávim toľko času vonku, cítim sa zdravšie. Potrebujem oveľa menej spánku, pretože som duševne aj fyzicky vo svojom živle a konečne robím niečo, čomu verím. A napokon, život so zvieratami ma naučil vidieť ľudí ich očami. Prijať ich takých, akí sú - nie takých, akých by som ich chcel mať.
---
Rezervácia „Hakuna Mipaka Oasis“ je financovaná Nadáciou Deana Schneidera. Jej cieľom je zdôrazniť dôležitosť zdravého ekosystému a zvýšiť povedomie o prírode a divočine. Viac informácií na možnosť prispieť nájdete TU.
 

Autor všetkých fotografií: Dean Schneider