Petr Hechtberger: „Financie sú o vytrvalosti a trpezlivosti – ako rybárčenie“

Čo vás priviedlo z Čiech na Slovensko?
Pôvode som šiel na Slovensko spolu s kamarátmi kvôli vysokej škole. Otvárala sa tu nová fakulta na dnešnej Žilinskej univerzite a nemuseli sa robiť prijímačky. Zvažovali sme, či ísť na povinnú vojenskú službu alebo na vysokú školu. Tak sme si vybrali vysokú. To rozhodlo, prečo sme prišli na Slovensko a konkrétne do Žiliny. Zo školy som potom odišiel, ale medzitým za mnou prišla moja láska zo základnej školy a súčasná manželka. Kým ona dokončila školu, ja som už mal rozbehnutý biznis vo financiách. Rozhodovali sme sa, čo ďalej. Či sa vrátime do Čiech, kde sme mali rodinu, alebo či zostaneme na Slovensku. Rozhodli sme sa zostať, pretože sme cítili také vnútorné nutkanie. Takže sme tu a neplánujeme odísť. Páči sa nám tu.

Prečo ste sa rozhodli pre cestu finančníka?
Nebolo to úplne zámerné. Keď som ešte žil v Čechách a plánoval som cestu na Slovensko, tak ma na pumpe, kde som si bol dofúknuť bicykel, zastavil kamarát v „bavoráku“, ktorý bol už vtedy finančník. Chvíľu sme sa rozprávali a spýtal sa ma: „Čo budeš robiť na tom Slovensku?“ Povedal som, že ešte neviem. „Ja by som mal pre teba perfektnú príležitosť.“ Slovo dalo slovo a tak som sa dostal do sveta financií. Oslovilo ma to, dávalo mi to zmysel a je to tak dodnes.

Ako dlho v ňom už pôsobíte?
Od roku 1994, čo je naozaj veľmi dlho. Začínal som vo finančnom poradenstve, aj keď to spojenie bolo na tú dobu trošku prehnané, pretože produktov naozaj nebolo veľa. Potom som si na desať rokov odskočil do neziskového sektora. Bol som finančným riaditeľom jednej nadácie. Neskôr som sa vrátil do biznisu, kde som tri roky pôsobil ako riaditeľ ČSOB Pojišťovny a dnes som jedenásty rok v Swiss Life Select.

Prečo ste z finančného biznisu a sprostredkovania najprv odišli?
Dosť to súvisí s mojím kresťanským založením. Jedna nadácia ma požiadala, či by som im nepomohol nájsť priestory pre pobočku v Žiline. Tým, že som mal kontakty v podnikateľskom prostredí a tá myšlienka ma okamžite nadchla, s radosťou som súhlasil, že pomôžem. Potom sa ma riaditeľ nadácie spýtal, či im pomôžem vytvoriť profil človeka, ktorý by sa im staral o financie a robil fundraising. Kto by to mal byť, aký by mal mať plat a tak ďalej. Keď sme to spolu vymysleli, riaditeľ a jeho kolegovia sa ma spýtali: „A čo by si povedal na to, keby si to bol ty?“ Prijal som to, lebo rád robím veci, ktoré dávajú zmysel a dlhodobo prinášajú niečo dobré ľuďom a spoločnosti. Cítil som, že v tej fáze života to je dobrý krok. Z racionálneho pohľadu to však vôbec nedávalo zmysel. Mal som nadštandardne dobre rozbehnutú kariéru.

Prečo ste sa potom znova vrátili do sveta biznisu a financií?
Po zhruba desiatich rokoch sa projekt, pre ktorý som odišiel z biznisu, viac-menej skončil. Aj ja som cítil, že moja úloha už neprinášala pridanú hodnotu ani pre organizáciu, ani pre mňa. Tak sme sa v dobrom rozišli a ja som sa vrátil do finančníctva. S hrôzou som zistil, že sa to za tie roky veľmi zmenilo. A dnes sú tie zmeny ešte rýchlejšie.

V čom spočíval najväčší šok?
Nič z toho, čo som poznal pred desiatimi rokmi, tam už nebolo. Všetko bolo inak. Iné produkty na trhu, iné postupy, dokonca výška provízii bola iná. To ma potešilo, lebo bola oveľa vyššia. Z neziskového sektora som šiel do poisťovne. Po troch rokoch som však cítil obrovský vnútorný tlak, že keď zastupujem jednu značku, aj keď je skvelá, tak vlastne nie som schopný doručiť klientovi na každé zadanie najefektívnejšie riešenie. Na finančnom trhu totiž neexistuje firma, ktorá by bola najlepšia vo všetkom. Preto som sa vrátil do sprostredkovateľského sektoru. Dnes máme zazmluvnené všetky významné finančné inštitúcie na slovenskom trhu. Pre klienta je to naozaj dobrá správa. Keď za mnou prídete s nejakou požiadavkou, nemám obmedzenia v rámci jednej poisťovne, ktorá je možno skvelá, ale na to, čo potrebujete, nemá nič zaujímavé.

Čo považujete za najväčšie úspechy v kariére?
V rámci našej firmy patrím dlhodobo do top desiatky sprostredkovateľov, čo považujem za úspech, keďže nás je v súčasnosti okolo 660. Keď na sebe človek pracuje a snaží sa v práci vynikať, úspech je len otázkou času.

Táto práca mi dala príležitosť byť súčasťou veľkej švajčiarskej firmy, ktorá má históriu viac ako 160 rokov. Veľmi rád sa s hrdosťou staviam za značku Swiss Life Select, pretože je to silná firma obchodovaná na burze a vďaka jej postaveniu máme príležitosť dostať sa k exkluzívnym produktom, ktoré napríklad na slovenskom trhu ešte neboli. Mať za sebou ako partnera silnú firmu považujem za obrovské plus a konkurenčnú výhodu.
 

Okrem toho ste aj sprostredkovateľ, ktorý má najväčší objem investícií pod správou. Ako sa vám to podarilo dosiahnuť?
Je to znova o vytrvalosti a kontinuálnej práci. Som presvedčený, že v rámci finančného portfólia klienta je práve časť tvorby finančnej rezervy alebo finančného majetku či investovania to, čo dáva ľuďom dlhodobo najviac zmysel. Ak je ideálnym cieľom na konci produktívneho veku finančná nezávislosť, tak k tomu pomáha práve investovanie. Keď sa o tom rozprávam s klientmi, desiati z desiatich súhlasia. Dáva im to zmysel a preto dosť veľká časť z ich mesačného rozpočtu smeruje práve do investícií.

Máte viac ako tri stovky klientov. Ako sa vám darí udržiavať vzťahy s toľkými ľuďmi?
Starať sa o viac ako tristo klientov nie je sranda. Pri takom čísle sa to nedá zvládnuť sám. Už štyri roky zamestnávam na plný úväzok asistentku, ktorá je mojou pravou rukou. Ja sa snažím zameriavať na odborné veci, teda poradenstvo a finančné plánovanie, a ona má na starosti realizáciu a administratívu.

Publikujete množstvo článkov s radami pre bežných ľudí. Prečo sa nebojíte dávať ich zdarma, keďže sú voľne dostupné na vašom webe?
Je pravda, že veľa publikujem. Prial by som si, aby to bolo ešte častejšie. Je pravda, že som zvažoval, či je dobrý nápad nezištne rozdávať svoje esá v rukáve. Musím však povedať, že to funguje. Len málo kolegov si založí vlastný web, lebo je za tým kopa energie a úsilia. Smerom ku klientom je to však skvelá vec. Skôr, ako začneme spolupracovať, môžu zistiť, ako premýšľam o financiách a či im takýto prístup vyhovuje.

Čo je podľa vás najväčšia finančná chyba, ktorú robia Slováci?
Najväčšia finančná chyba Slovákov, Čechov aj globálne je naozaj nízka finančná gramotnosť. Za chybu považujem ten nepomer, koľko času trávime tým, že zarábame peniaze, a koľko tým, že premýšľame, čo s tými peniazmi urobiť, aby sme z nich mali maximálny úžitok. A to je vlastne ďalší dôvod, prečo publikujem na internete. Snažím sa v tom bežnému človeku pomôcť, aby poznal aspoň základ toho, čo by bolo dobré robiť a čomu sa naopak, vyhnúť. Bez ohľadu na to, či osloví mňa alebo niekoho iného.

A ako správne začať investovať?
Na začiatku investovania je najlepšie buď navnímať a načítať si informácie z publikácií a internetu, alebo vyhľadať odborníka, ktorý sa v tom vyzná, a nechať si poradiť. Je to podobné, ako keď potrebujete vymeniť olej v aute. Na internete nájdete veľa návodov, ako to spraviť. Ja osobne však vždy radšej zájdem za automechanikom, nech to spraví odborne a môžem sa spoľahnúť, že som na niečo nezabudol.

Veľa ľudí robí tú chybu, že keď už chce začať investovať, tak tú sumu „strelí z brucha“. Samozrejme, samotný krok začať investovať je skvelý. Problém nastáva, že ak v rodinnom rozpočte vzniká rozdiel medzi príjmami a výdavkami, napríklad 700 eur, a klient sa rozhodne investovať 100. Aj keby mal skvelú investičnú stratégiu, tých 100 eur prinesie zanedbateľný úžitok oproti tým 600, ktoré ostanú ležať na účtoch a nepracujú. Aj investovanie musí byť uchopené ako celok. Malo by byť súčasťou finančného plánu, ktorý by mal zahŕňať súčasnú klientovu situáciu, ale aj vyhliadky do budúcnosti.

Vašou veľkou vášňou je rybárčenie. Čo vás na tom najviac baví?
Chytal som už ako malý chlapec. Vtedy to asi nebola vášeň, skôr koníček. Rodičia chceli, aby som chodil na nejaký krúžok. Rybárčenie mi prišlo ako dobrá voľba, lebo sa tam veľmi nenadriete, skrátka sedíte pri vode. Keď mali moji synovia okolo 12 rokov, tak som hľadal nejakú spoločnú aktivitu, pri ktorej by sme spolu trávili čas a zabavili sa, ideálne v prírode. Spomenul som si práve na ryby, pretože odkedy som prišiel na Slovensko, naozaj dlho som nechytal. Oni s týmto nápadom súhlasili, vybavili sme všetky povolenia a z troch synov so mnou dvaja chodili na ryby.

Dnes ich to už nebaví, takže chodím sám. K vode si chodím oddýchnuť. Je to čas, keď som sám so sebou, premýšľam, hodnotím, vymýšľam, snívam a chytám pri tom ryby. Často aj niečo chytím. Čím väčšia ryba, tým je to väčšia zábava a adrenalín. Cítite to búšenie srdca, je to skvelý pocit.

Aký najväčší úlovok sa vám podarilo chytiť?
Nechodím veľmi na súkromné rybníky, ale na tie verejne dostupné. Asi najväčší úlovok bol 96-centimetrový kapor. Bol to naozaj pekný zážitok. Ale patrím k športovým rybárom, teda chyť a pusť. Skoro všetky ryby púšťam naspäť. Občas spravím výnimku, keď ma nejaký klient požiada, aby som mu priniesol rybu, ak niečo chytím.

Vidíte medzi vašou bežnou prácou a týmto koníčkom nejaké prepojenie?
Obe sú o trpezlivosti. Chytám kapry, takže som ten druh rybára, ktorý príde k vode, rozloží sa, sedí a čaká. Podobné to je aj v práci. Úspechy, ktoré som dosiahol, sa neprihodili zo dňa na deň. Je za tým drina, vytrvalosť. Druhý prienik rybárčenia a biznisu je v tom, keď zavolám niektorého dobrého klienta, aby so mnou šiel na ryby. Sedíme spolu tri – štyri hodiny, rozprávame sa o živote a okrajovo spomenieme aj biznis. Možno nie každý kolega je rybár. Ale keď máme nejakú voľnočasovú aktivitu, ktorá nás baví, a máme možnosť robiť ju spolu s klientom, ten vzťah môže prejsť z profesionálneho, čisto finančníckeho, do osobnej roviny, často až priateľskej. A z toho mám skutočne radosť.

V čom nachádzate väčšiu mieru sebarealizácie? V rybárčení alebo vo financiách?
Mám v živote niekoľko takých oblastí a nechcem, aby žiadna z nich nejako vyčnievala. Prvá oblasť je vzťahová. Aj harvardská štúdia zistila, že pre šťastie a spokojnosť sú najdôležitejšie kvalitné a zdravé vzťahy. O to sa snažím. Mám skvelú manželku a troch synov, snažím sa o dobré vzťahy s rodičmi, sestrou, s kolegami. A pretože verím, že je to dôležité, pomáham s tým aj ostatným mužom. Organizujem rozvojový kurz pre mužov s názvom Fight Club. Snažíme sa ostatných chlapov povzbudiť, aby sme na sebe makali, boli lepšou verziou seba samého a užitočnejší pre svet okolo nás.

Druhá oblasť jej tá pracovná, kde vidím, že som schopný pomôcť ľuďom dobre sa postarať o ich finančný majetok. Tretia oblasť je viera, že každý človek by mal byť súčasťou niečoho, čo nás presahuje. Pre mňa osobne je to cesta k Bohu. Veľa ľudí o mne nevie, že som aj laický kazateľ. Tieto tri oblasti mi dávajú najviac zmysel a dlhodobo do nich rád dávam svoju energiu a čas. Mám obrovskú radosť, keď sa životy ľudí pozitívne menia a keď môžem prispieť k tomu, aby mal človek lepší, kvalitnejší život – život podľa vlastných predstáv.

A vy sám žijete život podľa vlastných predstáv?
Myslím si, že áno. Keď premýšľam nad svojím životom, viem si predstaviť aj iný scenár. A mám aj konkrétny plán, ako bude môj život vyzerať o päť rokov. Bude trochu iný ako teraz. Ale keď hodnotím svoj život, ktorý žijem dnes, tak bez akýchkoľvek výčitiek svedomia poviem, že je to skvelé a žijem život podľa vlastných predstáv.