Matej Hliničan: „O svoju bedmintonovú kariéru som sa od pätnástich staral sám“

Ako ste sa dostali práve k bedmintonu?
Skoro ako každý malý chalan, som chcel byť futbalista. Keď v Trenčíne postavili novú halu a začal sa tam hrávať bedminton, otec ma nahovoril, nech to vyskúšam. Absolvoval som pár tréningov, všimol si ma syn majiteľa haly a ako osemročný som celkom náhodou prešiel na bedminton.

Prečo ste zostali práve pri tomto športe?
Prišli prvé víťazstvá, čo ma, samozrejme, motivovalo. Je to najrýchlejší šport na svete. Je veľmi dynamický, pestrý a dá sa tam robiť veľa fínt. Nie je to taký ten jednoduchý šport, pri ktorom sa len beží a čaká na výsledok. Je to mix všetkého a to sa mi na ňom páčilo. Mohol som sa pozrieť do sveta, celé to do seba zapadalo.

Ako vyzerá „dospievanie“ bedmintonového hráča? Koľko ste museli trénovať?
Bedminton si vyžaduje veľmi veľa času. Často som mal tréningy aj šesť hodín denne, popritom ešte regeneráciu, posilňovňu a tak ďalej. Bedminton je práca na plný úväzok, ale tak to má každý profesionálny hráč.

Aké sú predpoklady dobrého bedmintonistu?
Musí byť veľmi rýchly, agilný a flexibilný. Hlava je tiež veľmi dôležitá. Rozhodnutia, ktorý úder zvoliť, totiž prichádzajú v milisekundách. Je to taká šachová partia.

Čo ste potrebovali k tomu, aby ste sa mohli naplno venovať tomuto športu?
Najdrahšie boli vždy cesty. Bolo potrebné zaplatiť si letenku, hotel a financovať celú tréningovú prípravu. Nehýbe sa to v stovkách, ale tisíckach eur. Nehovoriac o tom, že veľa hráčov ako aj ja, cestovalo bez trénera, aby znížili náklady.

Aj preto boli mojou najväčšou oporou kamaráti - ďalší hráči bedmintonu - ktorí žili rovnaký život ako ja. Sadli si za kurt a radili mi počas zápasov. Nakoľko sme veľa cestovali, museli sme si pomáhať. Nefiguroval som v reprezentácii, fungoval som takpovediac na vlastnú päsť. Nemal som za sebou tím ľudí, ktorí by sa o mňa starali. Nepýtal som peniaze od rodičov. Mal som sponzorov, ktorí ma podporovali marketingovo a finančne, ale všetko ostatné bolo na mne.

Ako ste kombinovali bedminton a školu?
Podarilo sa mi vybaviť individuálny plán. Fungovalo to tak, že som bol šesť mesiacov preč a pred polročnými a koncoročnými skúškami som prišiel na Slovensko. Keď som sa objavil, učitelia aj žiaci vedeli, že sa blíži záverečné známkovanie. Niekedy som mal za týždeň aj 40 písomiek. Bol to taký „freestyle“. Vyštudoval som aj business management na City University. Som rád, že sa mi podarilo skĺbiť vzdelanie a šport.

Máte za sebou viaceré skúsenosti so životom v zahraničí. Kde všade ste žili dlhšie?
Okrem toho, že som precestoval vyše 70 krajín, tak som sa v niektorých aj dlhšie ohrial. Prvýkrát som sa presťahoval do Dánska ako druhák na strednej škole. Mamine som len oznámil, že odchádzam, nemohla ani namietať. Počas olympijskej sezóny a kvalifikácie do Ria som sa presťahoval do Mexika, čo bolo veľmi exotické. Vzhľadom na to, že turnaje boli blízko, oplatilo sa mi tam na istý čas usídliť. Nejaký čas som počas strednej školy strávil aj v Španielsku a chvíľu som pôsobil v Česku. Vždy to bolo spojené s bedmintonom. V tom čase ešte neexistovalo národné bedmintonové centrum, bol som nútený hľadať si najlepšie podmienky a pôsobiská vo svete.

Ako sa výsledkovo odvíjala vaša kariéra v bedmintone?
Na Slovensku som bol niekoľkonásobný majster Slovenska v juniorských kategóriách.

Na európskej úrovni som ako junior zaznamenal najväčšie úspechy okolo veku 17 rokov. Vyhral som niekoľko veľkých medzinárodných turnajov.

Môj najväčší úspech sa síce neskončil pódiovým umiestnením, ale bol som v TOP 16 na turnaji Grand Prix Gold, čo je najvyššia séria v bedmintone. Odohral som zápas proti Číňanovi Lin Danovi, dvojnásobnému olympijskému víťazovi a päťnásobnému majstrovi sveta. Je to doslova legenda. Neviem, či ho niekedy niekto prekoná. Na ten zápas naozaj nikdy nezabudnem.

Čo bolo na ňom pamätné?
Noc predtým som spal iba minimálne. Keď sa blížil zápas, prišli emócie. Postavil som sa vedľa hráča, ktoré ho som ako dvanásťročný sledoval v televízii na olympiáde. Hral finále, v ktorom absolútne zlikvidoval súpera. Nikdy by mi nenapadlo, že raz budem proti nemu hrať prípravný turnaj na olympiádu. Zvyčajne si na momenty zo zápasov príliš nespomínam, ale z tohto si pamätám skoro všetko.

Aký ste mali pocit po zápase?
Sklamaný som určite nebol, aj keď som prehral. Lin Dan je úplne iná výkonnostná kategória. Nemohol som si klamať, na tohto súpera som nemal šancu. Uhral som dosť veľa bodov, ale uvedomoval som si, že on nehral naplno. Bol som však spokojný.

Na olympiádu v Riu de Janeiro 2016 sa vám ale prebojovať nepodarilo.
Žiaľ, to nevyšlo. Ešte v polovici roka to vyzeralo celkom nádejne, ale skôr to bolo menej realistické. Keďže príprava bola finančne náročná, rozhodol som sa, že kvalifikáciu stopnem. Bedminton som hrával 16 rokov, chcel som mať dobrý život aj po ňom. Bol čas na inú kariéru. Bral som to ako pozitívnu zmenu.

Išli ste z profesionálneho bedmintonu rovno do finančného sektora?
Pracoval som v IT, ale nevedel som si nájsť tú správnu motiváciu. Potreboval som zmenu. Náhodou ma cez LinkedIn oslovil Michal Faltičko zo Swiss Life Select. Veľmi sa mi zapáčil jeho prístup. Dal mi reálne kompetencie. Povedal som si, že to môže byť nová výzva a som veľmi spokojný.

Čomu sa v Swiss Life Select venujete?
Ako projektový manažér mám na starosti vývoj FiLiPa, nášho finančného portálu pre klientov, ktorý zároveň slúži aj pre sprostredkovateľov. Nastavujeme napríklad ciele a podľa nich určujeme funkcionality, ktoré by sme chceli na portál pridať. Komunikujem s našimi programátormi a dohliadam, aby to bolo správne vyvinuté a nastavené do produkcie.

V čom v rámci svojej práce vnímate najväčšiu mieru sebarealizácie?
V bedmintone a v športe človek vidí výsledky veľmi rýchlo. Ide na tréning, potom na turnaj a spätná väzba je rýchla. Moja robota je podobná. Po dvoch týždňoch niečo vyvinieme, nasadíme to do produkcie a hneď máme spätnú väzbu od klientov a sprostredkovateľov, či im to pomáha. Páči sa mi, že moja práca je veľmi dynamická.

Čo považujete doteraz za najväčší úspech na pozícii projektového manažéra?
Za posledný rok a pol sa nám spolu s Michalom Faltičkom podarilo nabrať najviac aktívnych používateľov na portáli FiLiP. Výrazne sme predbehli aj ostatné krajiny, napríklad Rakúsko a Čechy, čo ma veľmi teší. Projekt u nás funguje najlepšie, vrátane spätnej väzby od klientov a sprostredkovateľov.

Akým spôsobom vám skúsenosti z bedmintonu pomáhajú v kariére vo finančnom sektore?
O svoju bedmintonovú kariéru som sa od pätnástich rokov staral sám. Manažoval som si tréningy, financie, rezervoval si letenky, sám som chodil po celom svete. Teraz, keď riešim nejaké problémy v práci, viem veľmi rýchlo nájsť riešenie a uplatniť ho. Nezľaknem sa výzvy, som viac priebojný.

Venujete sa ešte bedmintonu?
Snažím sa svoje skúsenosti odovzdať iným. Pôsobím ako tréner, mal som na starosti juniorského reprezentanta. A samozrejme stále sledujem najlepšie turnaje a najlepších hráčov.

Pri športe som ale v rámci voľného času ostal. Veľmi som si obľúbil lezenie po skalách. Keďže som sa popri bedmintone, kvôli sponzorom, nemohol venovať adrenalínovým športom, stalo sa mojím obľúbeným koníčkom až teraz. Mám rád každý netypický šport, napríklad aj frisbee. Som takisto veľký fanúšik počítačových hier a e-športov, z ktorých sa stal veľký fenomén.

Aké sny by ste si ešte chceli splniť?
Môj najväčší sen je precestovať sto krajín sveta. Neviem, či to stíham. Musím zarobiť financie, aby som tento sen mohol uskutočniť.

Žijete život podľa svojich predstáv?
Určite žijem život podľa svojich predstáv, lebo keď sa mi niečo nepáči, tak to veľmi rýchlo zmením. Urobím to bez toho, aby som čakal, že to za mňa vyrieši niekto iný. Teraz som určite spokojný a všetko je tak ako si predstavujem.