Ex-novinárka: Keď som povedala, že budem učiteľka, kolegovia si mysleli, že som sa zbláznila

Opustili ste svoju prácu ako celosvetovo rešpektovaná a verím, že aj dobre platená novinárka. A to preto, aby ste sa stali v 57 rokoch učiteľkou. V dvoch, troch vetách povedzte prečo.
Jednoducho som to robila už príliš dlho. Stále som to milovala, ale nechcela som celý svoj život robiť to isté. Bola som aj trochu unavená z nekonečného cynizmu a večného snívania o tom, že budem robiť niečo užitočné.

Ako na vaše rozhodnutie reagovala rodina a priatelia?
Moje štyri deti si mysleli, že je to skvelý nápad, najmä najstaršia dcéra, ktorá je tiež učiteľka. Moja kariérna zmena ale rozdelila mojich priateľov. Polovica si myslela, že som sa zbláznila, zvyšok ma obdivoval a mala som pocit, že sú dokonca v pokušení urobiť to isté, čo ja. Niektorí moji kolegovia Financial Times boli veľmi skeptickí, ale potom som si uvedomila, že to odráža hlavne ich vlastné vnímanie statusu a peňazí.
 

Začať odznova a nájsť zmysel života je zrejme snom mnohých ľudí, ale len veľmi málo z nich si to uvedomuje. Prečo je pre nás sebarealizácia taká ťažká?
Možno preto, že keď sme mladší, je toho toľko, čo nám stojí v ceste. Musíme zarobiť peniaze a všetci sú takí súťaživí. Na spoločenskom statuse záleží tak veľmi, že je tažké to ignorovať. Myslím, že som mala 50 rokov, keď som prestala „potrebovať“ status, ktorý som získala vo Financial Times.

Založili ste „Now Teach“, charitatívnu organizáciu, ktorá sa snaží povzbudiť ľudí, ktorí už mali jednu úspešnú kariéru, aby sa stali učiteľmi. Myslíte, že je dosť takých ľudí, ktorí sú ochotní vymeniť svoj očarujúci život za oveľa menej očarujúcu alternatívu?
Z mojej starej práce mi zostala „hlasná trúba“. Veľa píšem a vysielam o „Now Tech“ a vždy keď urobím niečo nové, niekoľko takýchto ľudí sa zjaví. Myslím, že je to fakt, že väčšina ľudí má dosť toho, čo robili celý život v čase, keď dosiahnu 50-ku. Niektorí už chcú čiastočný dôchodok, ale veľa z nich láka myšlienka niečoho, čo bude ťažšie ako čokoľvek, čo kedykoľvek predtým robili.

Ako reagujú bývalí bankári na sumu, ktorú zarábajú ako učitelia?
Myslím, že vedia, že plat je nízky. Jeho výška síce závisí od predmetu, ktorý učia, ale väčšinou je to menej ako 25-tisíc libier ročne. Čo je komické a čo ma skutočne prekvapilo je, že bývalí bankári nemávnu nad peniazmi rukou, ale uisťujú sa, že dostanú každý cent, ktorý im patrí.

Sú dnes šťastnejší (alebo iba viac unavení)?
Na začiatku určite to druhé (smiech). Myslím, že väčšina z nás mala v prvom roku chvíle, keď sme si mysleli, že sme urobili strašnú chybu. Ale teraz, keď učíme dlhšie, väčšina - vrátane mňa, to začne milovať.

Je takáto kariérna zmena určená len pre dobre zarábajúcich? Musí si to človek vedieť dovoliť?
Nie všetci v programe „Now Teach“ sú bohatí. Ale väčšina z nich má úspory na dotovanie v prvých rokov. Veď aj mnoho 22-ročných učiteľov má „dotáciu“ - napríklad im rodičia poskytujú strechu nad hlavou.

Čo vás na novom živote najviac baví?
Dnes ráno som známkovala domáce úlohy, v ktorých moji 14-roční žiaci opisovali biznisy, ktoré by chceli založiť. Čítanie niektorých ich skvelých nápadov bolo zaujímavejšie, ako čokoľvek, čo som videla za tri  „zábavné“ desaťročia vo Financial Times.

Učíte deti ekonómiu a obchod. Prečo je pre žiakov dôležitá finančná gramotnosť a zručnosti v oblasti riadenia peňazí?
Pretože väčšina dospelých nemá ani potuchy. Čím menej peňazí majú, tým je dôležitejšie, aby vedeli ako sa majú o ne starať.