Bývalý futbalista Vratislav Gajdoš: „Keby som mal tento rozum v dvadsiatke, tak dnes mám tri byty a dom“

Kedy ste si uvedomili, že chcete byť profesionálnym futbalistom?
Otec je tiež bývalý profi futbalista, čiže ma odmalička viedol k tomuto športu. Chvíľu som aj váhal, či hrať hokej alebo futbal, ale aj na základe otcových presviedčaní vyhral futbal.
Pri paneláku kde sme bývali, bola kotolňa, o ktorú sme si vždy kopali loptu. Kotolník nás chodil vyháňať a otec sa nás potom zastával. Aj s otcom sme si kopávali loptu a cibrili techniku. Čím silnejšie kopneš loptu do múru, tým viac citu musíš vynaložiť, aby si ju spracoval. To si držím v hlave odmalička.

Synovia slávnych futbalistov majú často ambíciu nasledovať otcov, nie vždy sa im to však musí podariť. Kedy u vás bolo jasné, že naozaj máte na profesionálnu dráhu?
Zlom nastal, keď som išiel do Bratislavy na športové gymnázium. Vtedy som prestúpil z nitrianskeho klubu do Slovana Bratislava. Už som cítil, že chcem vo futbale preraziť. Podarilo sa mi dostať sa hneď do reprezentácie. Od sedemnástky do dvadsať jednotky som bol v reprezentácii a už vtedy sa hovorilo, že som talent a mal by som sa niekam posunúť. Až vtedy som to začal brať vážne, dovtedy to bola iba zábava.

Cítili ste sa v takom mladom veku ako hviezda?
Určite sme si chvíľkami o sebe mysleli, že sme niečo viac. Ego k športu patrí. Pokiaľ človek nemá sebavedomie, nevie sa v športe presadiť. Bolo to však aj ťažké. V pondelok o 5:30 ráno som pešo vyrazil s dvadsaťkilovým batohom na autobusovú stanicu v Nitre. Cesta trvala pol hodiny, potom som sa „na stojáka“ hodinu viezol na tréning. Dve hodiny tréning, škola, poobede po škole tréning a potom večer na intrák a odznova. To bol môj týždenný proces. Vynaložil som toľko energie a disciplíny, že som to určite chcel niekam dotiahnuť.
 

Od 17 do 21 rokov ste boli v reprezentácii. Aký bol ďalší postup vo vašej kariére?
V Slovane, kde som vtedy pôsobil, nastali nejaké problémy. Začal sa o mňa zaujímať tréner Vladimír Weiss a stiahol ma do Petržalky. V Petržalke som zažil aj to krásne obdobie, keď sme hrali Ligu majstrov. Aj keď som veľa nehral v skupinách, v predkolách som si zahral. Na to veľmi rád spomínam.

V Artmedii som v osemnástich rokoch podpísal svoju prvú profesionálnu zmluvu. Bol som tam do 21 rokov, potom som odišiel na tri roky do Banskej Bystrice. Bol tam veľmi dobrý tréner Jankech, ktorý mi sadol a dostal zo mňa maximum. Potom som bol pol roka v Senici, ale to bol nevydarený angažmán, a po polroku som sa vrátil do Nitry. Tam som bol tiež tri roky a potom som už s futbalom skončil.

Mali ste priestor na voľný čas mimo štadiónov a trávnikov? Ako ste ho trávili?
V príprave sa od rána do večera nezastavíte. Cez sezónu bolo veľa voľného času, lebo vtedy sa toľko netrénuje. Keď tak na to spomínam, mal som začať na sebe pracovať aj v iných oblastiach, lebo to bol vyslovene nevyužitý čas. Skrátka sme sa celé dni flákali. Možno som sa mal viac venovať cudzím jazykom alebo niečomu, čo by som mohol využiť po kariére. Myšlienky na to, čo bude potom veľa športovcov odsúva, lebo to v tej chvíli nie je priorita. Ale na prechod je veľmi dôležité myslieť.

Kedy ste ukončili kariéru?
Kariéru som ukončil asi okolo 28. roku. Nastali problémy s peniazmi a posledný rok som si popri profi kariére futbalistu zarábal „civilnou“ robotou. Začal som v robiť „poisťováka“ v lokálnej firme a popri futbale som robil životné poistky. Boli to ťažké začiatky.
 

Aké sny ste si splnili počas futbalovej kariéry a aké ste si mohli splniť až potom, keď ste kariéru ukončili?
Počas futbalovej kariéry som bol dvakrát majster Slovenska v doraste, potom som bol dvakrát majster Slovenska aj medzi mužmi. Nedostal som sa do „áčkovej reprezentácie“. To ma mrzí, lebo to bol môj sen. Ale taký je život a nie vždy sa nám všetko podarí. A po kariére mám cieľ mať životný balans. Chcem mať čas aj na rodinu, aj na koníčky, a to sa mi darí.

Aké máte koníčky?
Keď som skončil s futbalom, prepadol som boxu. Ísť si zaboxovať je pre mňa relax. Mal som aj jeden amatérsky zápas v boxe, takže mám za sebou aj túto životnú métu.

Mali ste po ukončení kariéry finančnú rezervu?
Keby som mal tento rozum v dvadsiatich rokoch, tak teraz by sme mali tri byty plus rodinný dom. Zarábal som dosť veľké peniaze. Moja mamina zarábala vtedy 7–8-tisíc korún, ja som zarábal 35-tisíc. Nebolo to na tú dobu málo peňazí. Lenže všetko sa bez finančného plánu nejako rozkotúľalo. Začal som nad tým uvažovať dosť neskoro. Ako športovci máme možno 10– 15 rokov. Keby som tie roky využil a bol finančne disciplinovaný, mal by som prechod do civilného života omnoho jednoduchší.

Prečo vám chýbala finančná disciplína?
Nevyučuje sa to v škole. Pokiaľ mladý človek vyslovene nemá rodičov, ktorí ho k tomu vedú, vie sa to len veľmi ťažko naučiť, pretože ľudia sú emočné bytosti. Keď vidíme vysnívané auto, chceme si ho kúpiť. Ale to, že si máme odkladať na prechod do života alebo na dôchodok, to reálne nevieme uchopiť. Ľudí neteší, že si odkladajú 100 alebo 200 eur mesačne, aby sa potom mali lepšie. Nejde z toho taká silná emócia a v tom vidím problém.

Kedy ste si uvedomili, že ste s peniazmi nenarábali dobre?
Moja kariéra relatívne rýchlo smerovala ku koncu. Najprv som plánoval hrať do tridsaťpäťky, ale motivácia vyprchala tým, že vo futbale už nebolo toľko peňazí a výplaty chodili neskoro. Človek musel ťahať z rezerv, aby vedel zaplatiť hypotéku a postarať sa o rodinu. Keď som mal 27 – 28 rokov, vytriezvel som a uvedomil som si, že s peniazmi treba narábať opatrne.
 

Ako vyzeral váš prechod do poisťovníctva a finančnej oblasti?
Vo financiách som začal pracovať, keď som mal 28 rokov. Dostal som sa k tomu tak, že som potreboval vybaviť poistné plnenie za natiahnutý zadný stehenný sval. Finančný sprostredkovateľ mi ho reálne pomohol vyriešiť a prišli mi peniaze od poisťovne. Vtedy som uvidel pridanú hodnotu tejto práce. Keď sa to vo futbale uberalo smerom, ktorým som ďalej nechcel ísť, oslovil som ho, že by som aj ja chcel začať s touto prácou. Začiatky sú vždy ťažké, lebo nikto o vás nevie, no postupne sa mi zbierala klientela. Rozbeh bol už potom pre mňa jednoduchší, lebo som si vždy zakladal na servise. Keď sa niečo stalo, tak klient vždy volal mne, nikdy nevolal do poisťovne, a ja som sa o všetko postaral. Potom odo mňa ľudia chceli hypotéky, investície, chceli poisťovať aj autá. Tak som musel zmeniť firmu, ktorá mi toto portfólio vedela poskytnúť. Preto som sa posunul do Swiss Life Select.

Ako dlho už pre túto spoločnosť pracujete?
Pre Swiss Life Select pracujem približne 6 rokov. Som v tejto firme veľmi spokojný, pretože mi dáva zázemie. Máme výbornú a nápomocnú centrálu a perfektné portfólio produktov. Zameriavame sa na správu majetku a investovanie. Myslím si, že v tom sme o level vyššie než všetky firmy na slovenskom trhu.

Čo vás na tomto povolaní najviac baví?
Vo financiách robím už približne 10 rokov a bolo veľmi veľa prípadov, keď som z nich mal veľmi dobrý pocit. Keď za vami príde človek, ktorý má rozhodené financie a vy mu ich dáte dokopy, on vám o rok príde poďakovať, že už je finančne v pohode a vie si postrážiť výdavky. Na tejto práci ma naozaj baví, že ľuďom reálne pomáhame. Nie je to iba o tom, že niekto vybaví hypotéku s najlepšou úrokovou sadzbou. Finančné plánovanie je omnoho dôležitejšie, ako vybavovanie produktov.
 

Ako ste sa naučili byť dobrým finančným sprostredkovateľom?
Športovec je vynikajúci na tento druh biznisu, lebo v športe treba zamakať, byť disciplinovaný. A vie to preniesť aj do tejto práce. Dobrým finančným sprostredkovateľom som sa stal iba tak, že som vždy chcel pre klienta to najlepšie. To ma motivovalo vzdelávať sa, či už cez firemné vzdelávanie, alebo som si zaplatil ešte osobitné vzdelávanie mimo firmy, aby som o produktoch vedel čo najviac.

Sú vašimi klientmi aj športovci? Snažíte sa ich aj finančne vzdelávať?
Mám medzi klientmi veľa športovcov aj futbalistov, aktívnych i už neaktívnych. Športovcov sa snažím naučiť, aby boli finančne disciplinovaní. Aby to nerobili tak ako ja, keď som bol mladý. Hovorím to z prvej ruky, zo skúseností. Tí ľudia si to potom vážia a neskôr to ocenia.

Našli ste v práci s financiami pre Swiss Life Select pocit sebarealizácie?
Určite áno. Je to vyslovene na mne, čo s klientom nastavíme. Nemám nad sebou nejakého šéfa, ktorý by mi hovoril, čo musím robiť. Toto na svojej práci veľmi oceňujem.

Žijete svoj život podľa vlastných predstáv?
Myslím si, že áno, pretože mám veľa času na svoje koníčky, na svoju rodinu a stíham popritom zarábať slušné peniaze. Čiže som so svojím životom vyslovene spokojný.