Vo svojej novej knihe prezentuje nemecká startupová priekopníčka Verena Pausder svoju víziu novej krajiny a kultúru odvahy. Základom modernizácie je podľa jej názoru digitálne vzdelávanie.

Prečo sa jedna z najúspešnejších digitálnych podnikateliek v Nemecku rozhodla napísať knihu?

Pretože chcem byť k sebe úprimná. V súčasnosti zažívame prechod od priemyselného k digitálnemu kapitalizmu a bolo by z moje strany nečestné, keby som to jednoducho nechala tak. Potrebujeme víziu novej krajiny a ja som sa ju pokúsila sformulovať vo svojej knihe.

Prečo to naliehanie? Nemecko je predsa jednou z najbohatších krajín sveta s vysokým HNP a nízkou nezamestnanosťou.

Zatiaľ nie sme priamo ohrození. Ale čas sa kráti a ďalšie generácie si budú musieť vziať na mušku množstvo vecí, napríklad vládny dlh, dôchodkový systém, globálne otepľovanie alebo digitálne zaostávanie. Nechcem svojim deťom vysvetľovať, že sme o týchto veciach vedeli a nič sme s nimi neurobili.
Koronavírus brutálne odhaľuje náš digitálny deficit. Reformy nestačia. Potrebujeme zmenu – musíme radikálne zmeniť hospodársky a politický život, aby sme boli vybavení do budúcnosti. V tom musí zohrať svoju úlohu aj ekonomika.
 

Portrait Pauser_1
Nie sme extrémne kontrolovaní. Máme zodpovednú úlohu – pomôcť vyformovať budúcnosť.

Urýchľuje koronavírus modernizáciu alebo skôr vyvoláva strach z pokroku?

Pandémia viedla k paralýze vyvolanej šokom. Jednotlivci si kladú otázku: Čo môžem urobiť? Musíme sa opäť oslobodiť. Nie sme extrémne kontrolovaní. Máme zodpovednú úlohu – pomôcť vyformovať budúcnosť.

Potrebujeme teda viac odvahy, aby sme sa rozhodli sami?

Presne tak, robiť veci podľa seba znamená sebarealizáciu. Musíme sa pohnúť ďalej od postoja „Ja prvý“, kde je to všetko o vlastnom prospechu. Viac by sme mali myslieť na spoločné dobro. Musíme opustiť svoju komfortnú zónu Európy a vstať z pohovky. Teraz je čas byť odvážny.

Jadrom novej krajiny je nový podnikateľský duch. To si vyžaduje angažovanosť, tvorivosť a prijatie rizika: odvážiť sa konať skôr, ako urobíte úsudok. Skúste niečo urobiť skôr, ako sa rozhodnete, že je to zlé.

Hovoríte o digitálnom vzdelávaní ako o založení novej krajiny. Deje sa to teraz vďaka koronavírusu?

Veľa sa o tom hovorí, ale obávam sa, že sa opäť upokojíme, keď príde vakcína a školy sa vrátia do normálu.
Nedávna štúdia OSN hovorí: dvaja z troch školákov budú pracovať na pracovných miestach, ktoré ešte ani neexistujú. Ale my mladých ľudí nepripravujeme na tieto pracovné miesta budúcnosti. Pripravujeme ich na pracovné miesta, ktoré sa vďaka digitalizácii stanú nadbytočnými.

Musíme si teda položiť otázku: Ako prispôsobíme náš vzdelávací systém výzvam zajtrajšieho trhu práce? Mali by sa naše deti a vnuci obmedziť na využívanie amerických alebo čínskych vynálezov, alebo by mali byť schopné prejaviť svoju vlastnú tvorivosť a prísť s vlastnými vynálezmi?
 

Portrait Pausder_2
Nedávna štúdia OSN hovorí: až 65 % súčasných školákov bude pracovať na pracovných miestach, ktoré ešte ani neexistujú.

A ako sa majú školáci učiť tieto zručnosti budúcnosti?

Kľúčom je odklon od súčasných učebných osnov vzdelávania a poskytnutie väčšieho priestoru novým veciam ako je projektové interdisciplinárne vyučovanie zahŕňajúce nové technológie. Kódovanie je latinčina budúcnosti. Programovanie musí byť zakotvené v každodennom školskom živote. Rovnako ako robotika, navrhovanie hier alebo digitálna fotografia. Najdôležitejšie je, že tieto zručnosti sa musia vyučovať tak, aby sa cítili zahrnuté aj dievčatá.

Ako to uplatniť pri výchove detí? Ste matkou troch. Existuje plán správneho používania digitálnych zariadení?

Kľúčom je oddeliť digitálnu spotrebu od digitálnej tvorby. Jedno musíte jasne regulovať a druhé povzbudzovať. U nás doma to znamená, že digitálna spotreba je prísne obmedzená časom. Ale ak si chcú deti zostrihať video, natočiť stop motion film alebo niečo naprogramovať, potom neexistuje žiadny časový limit. Nikdy by som predsa neobmedzovala hranie s legom.
 

Portrait Pausder_3
Musíme sa pohnúť ďalej od prístupu „Ja prvý“, kde je to všetko o vlastnom prospechu a musíme začať myslieť na spoločné dobro.

Žiadate tiež prehodnotiť všadeprítomnú startupovú kultúru.

Áno. Musíme sa vzdialiť od predstavy, že mileniáli môžu prísť a odísť z kancelárie kedykoľvek chcú. A že budú mať k dispozícii stolný tenis, hojdaciu sieť a misu čerstvého ovocia. Toto totiž nie sú dôvody úspechov startupov. Ich úspech pramení z tvrdej práce a starostlivosti o to, aby mohli zamestnanci robiť prácu podľa seba.

Čiže ešte viac robiť veci podľa seba?

Áno, stanoviť jasné ciele pre zamestnancov, ale zároveň im dať slobodu naplánovať si vlastnú cestu k dosiahnutiu týchto cieľov. Takže viac podporovať sebamotiváciu namiesto trvalej kontroly a tlaku. Vďaka tomu sme rozhodnejší, spokojnejší a tým efektívnejší. To je skutočný dôvod úspešných startupov. Čím viac pracujeme z domu, tým dôležitejší je tento štýl vedenia.

Ako môže štát prispieť k novej krajine?

Musí poskytovať infraštruktúru pre inovácie. Či už rýchle širokopásmové pripojenie alebo mobilnú technológiu 5G, taktiež testovaním pristávacích plôch pre vzdušné taxíky, testovaním oblastí, v ktorých je možná autonómna doprava a preprava dronmi a tiež deregulované dátové miestnosti. Firmy by mali mať možnosť vyskúšať si veci bez toho, aby boli príliš obmedzované.
 

Musíme opustiť svoju komfortnú zónu Európy a vstať z pohovky. Teraz je čas byť odvážny a začať inovovať namiesto prestupovania na mieste.

Zahŕňa tento príspevok aj štátne financovanie inovácií?

Nemyslím si, že štát je nevyhnutne lepší podnikateľ alebo investor. Faktom ale je, že len čo startupy dosiahnu úspech, odchádzajú z Európy. Chýbajú nám totiž zdroje financovania veľkých investícií, ktoré vyžadujú 100- a viac miliónov dolárov. Je potrebné umožniť dôchodkovým fondom a poisťovacím agentom, aby investovali do týchto projektov – tak ako to robia v mnohých iných krajinách. Tak sa výrazne zvýši kapitál dostupný pre miestne začínajúce podniky.

Vidíte seba ako reprezentantku nového politického hnutia?

Mám dojem, že moja generácia 35 až 45-ročných ľudí má záujem o spoločensko-politické akcie a myslím, že tento záujem masívne rastie. Spôsob, akým sa zapojiť však už nie je automaticky stranícka politika. Ľudia si skôr vyberajú to, čo najlepšie funguje pre jednotlivca. Pre niekoho to môže byť organizácia hackathon, pre iného založenie sociálneho podniku alebo nadácie.

Chcete, aby vo voľbách do Spolkového snemu v roku 2021 vzniklo nové ministerstvo digitalizácie. Bude Verena Pausder prvou ministerkou pre digitálne médiá?

Dôležité je mať ministerstvo digitalizácie a nezáleží na tom, či Verena Pausder bude jeho ministerkou.

 

Autori fotografií: © Kim Keibel / © Patrycia Lukas

Portrait Pausder_2
Verena Pausder

Verena Pausder (41) nie je len jednou z najznámejších startupových priekopníčok v oblasti podnikania, je tiež neúnavnou zástankyňou digitálneho vzdelávania. Jej spoločnosti „Fox & Sheep“ a „Haba Digitalwerkstatt“ učia deti hravo programovať a používať digitálne technológie. Počas štúdia na Univerzite v St. Gallene získala niekoľko ocenení, medzi inými aj „CEO budúcnosti“ (McKinsey & Co) a bola nominovaná spoločnosťou Forbes ako je z „top 50 európskych žien v technike“. Okrem toho je Verena Pausderová mladá glogálna líderka Svetového ekonomického fóra a investorka, členka dozornej rady a politický poradca. So svojim manželom a troma deťmi žije v Berlíne. V septembri jej vydavateľstvo Murmann Verlag vydalo knihu „Das neue Land“ (Nová krajina).